Navigácia

Hodnotenie žiakov

Hodnotenie žiakov

Interná smernica č. 2/2011

na hodnotenie a klasifikáciu žiakov primárneho vzdelávania

v ZŠ Záhradné

v súlade s Metodickým pokynom č.22/2011
z 1. mája 2011
na hodnotenie žiakov základnej školy

č.-2011-3121/12824:4-921

 

Záhradné

1. 5. 2011

 

 

 

Riaditeľ Základnej školy Záhradné v súlade s Metodickým pokynom Metodickým pokynom č.22/2011z 1. mája 2011 na hodnotenie žiakov základnej školyč.-2011-3121/12824:4-921 na hodnotenie žiakov základnej školy v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov  vydáva túto internú smernicu:

Čl. 1 
Zásady hodnotenia

(1)   Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.

(2)   Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.

(3)   Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou vo všetkých ročníkoch vyučovacích predmetoch okrem náboženskej výchovy a etickej výchovy. Neklasifikujú sa povinné predmety Náboženská výchova a Etická výchova. Nepovinný predmet Informatická výchova sa neklasifikuje v štvrtom ročníku (len v šk. r. 2010/11).

(4)   Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.

(5)   Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

a)      priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

b)      celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

(6)   V procese hodnotenia učiteľ uplatňuje primeranú náročnosť, pedagogický takt voči žiakovi, rešpektuje práva dieťaťa a humánne sa správa voči žiakovi. Predmetom hodnotenia vo výchovno-vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiaka, ktoré dosiahol vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, osvojené kľúčové kompetencie, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiaka podľa školského poriadku. Hodnotenie slúži ako prostriedok pozitívnej podpory zdravého rozvoja osobnosti žiaka.

(7)   Pri hodnotení  výsledkov práce žiaka sa postupuje v súlade s:

a)      výchovno-vzdelávacími požiadavkami vzdelávacích programov,

b)     požiadavkami na rozvoj všeobecných kompetencií,

c)      učebnými plánmi, učebnými osnovami a štandardami.

(8)   Pri hodnotení žiaka sa posudzujú získané kompetencie v súlade s učebnými osnovami a schopnosť ich využívať v oblastiach:

a)      komunikačných schopností, najmä ústne a písomné spôsobilosti,

b)     čitateľskej gramotnosti,

c)      jazykových schopností v štátnom jazyku, v materinskom jazyku, v cudzích jazykoch,

d)     digitálnych kompetencií,

e)      matematickej gramotnosti a prírodných vied,

f)      sociálnych kompetencií,

g)      multikultúrnych kompetencií,

h)     manuálnych zručností a ich využití v praktických cvičeniach,

i)       umeleckých a psychomotorických schopností,

j)       analýzy problémov a schopnosti ich riešenia,

k)     osobnostných vlastností ako porozumenie, znášanlivosť, tolerancia, priateľstvo,

l)        kontrolovania a regulovania svojho správania, ochrany svojho zdravia a životného prostredia a etických princípov.

(9)   Na konci školského roka škola vydá žiakovi vysvedčenie, v ktorom sa uvádzajú výsledky hodnotenia za prvý polrok a za druhý polrok školského roka.

(10)    Vzory vysvedčení v tlačenej a elektronickej podobe schvaľuje ministerstvo. Predtlačený formulár a elektronický formulár prístupný v programe eTlačivá sú rovnocenné. Vysvedčenie vytvorené v elektronickej forme je potrebné vytlačiť na špeciálny papier so štátnym znakom, ochrannými prvkami a sériovým číslom. Sériové číslo je tvorené dvoma veľkými písmenami, hviezdicou a sedemmiestnym číslom. Je umiestnené v pravom dolnom rohu. Špeciálny papier obsahuje vodoznak v podobe štátneho znaku SR rozmerov 16x21 mm v pravidelnom rozmiestnení 54 mm na šírku a 49 mm na výšku. Jednotlivé tlačivá škola eviduje v evidencii tlačív a vydané vysvedčenia eviduje v katalógovom liste žiaka.

Čl. 2
Získavanie podkladov na hodnotenie

(1)        Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

a)      sústavným diagnostickým pozorovaním žiaka,

b)     sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

c)      rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, grafické, praktické, pohybové) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, denníky, sebahodnotiace listy, dotazníky, pozorovania, portfóliá) - súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone,

d)     analýzou výsledkov rôznych činností žiaka,

e)      konzultáciami s ostatnými pedagogickými zamestnancami a podľa potreby s odbornými zamestnancami zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, všeobecného lekára pre deti a dorast, najmä u žiaka s trvalejšími psychickými a zdravotnými ťažkosťami a poruchami,

f)      rozhovormi so žiakom a so zákonným zástupcom žiaka.

(2)   Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období.

(3)   Učiteľ oznamuje žiakovi výsledok každého hodnotenia a posúdi klady a nedostatky hodnotených prejavov a výkonov. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď. Výsledky hodnotenia písomných a grafických prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.

(4)   Písomné práce a ďalšie druhy skúšok rozvrhne učiteľ rovnomerne na celý školský rok. Pravidelným rozvrhnutím hodnotiacich činností zabráni preťažovaniu žiaka. Písomné práce archivuje do konca príslušného školského roka.

(5)   Termín na vykonanie písomnej skúšky, ktorá má trvať viac ako 25 minút, prekonzultuje učiteľ s triednym učiteľom, ktorý koordinuje plán skúšania. V jednom dni môže žiak robiť len jednu skúšku uvedeného charakteru.

(6)   Učiteľ vedie evidenciu o každom hodnotení žiaka.

(7)   Podkladom pre celkové hodnotenie vyučovacieho predmetu sú:

a)známky alebo slovné hodnotenie za ústne odpovede,

b)      známky alebo slovné hodnotenie za písomné práce, didaktické testy, grafické práce, praktické práce, pohybové činnosti,

c)      posúdenie prejavov žiaka podľa čl. 1 ods. 8.

Čl. 3
Hodnotenie prospechu a správania

(1)        Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

         1 – výborný,

         2 – chválitebný,

         3 – dobrý,

         4 – dostatočný,

         5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)                                                      

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

 

Stupeň 2 (chválitebný)                                              

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

 

Stupeň 3 (dobrý)                                                      

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojenie poznatkov, pojmov a zákonitostí podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

 

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

 

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

 

(2)   Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň.

(3) Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.   

(4)        Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:

 – veľmi dobré,

 – uspokojivé,

 – menej uspokojivé,

 – neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

(5)   Celkové hodnotenie žiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a)      prospel (a),

b)      neprospel (a).

(6)   Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a)prospel (a) s vyznamenaním,

b)      prospel (a) veľmi dobre,

c)prospel (a),

d)      neprospel(a).

(7)   Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie (triedna kniha, triedny výkaz, klasifikačný záznam, katalógový list žiaka) sa môžu používať skratky uvedené v prílohe č. 1.

(8)   Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

(9)   Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

(10)     Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný  ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

(11)     Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

(12)     Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

a)      absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

b)      neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,

c)      neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

Čl. 4
Postup pri hodnotení žiaka

(1)         Stupeň prospechu určí učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.

(2)         V predmete, v ktorom vyučuje viac učiteľov, určia stupeň prospechu žiaka za hodnotiace obdobie po vzájomnej dohode.

(3)         Pri celkovom hodnotení sa pri určovaní stupňa prospechu v jednotlivých predmetoch hodnotí kvalita vedomostí a zručností, ktorú žiak dosiahol na konci hodnotiaceho obdobia, pričom sa prihliada na systematickosť práce počas celého obdobia. Stupeň prospechu sa neurčuje na základe priemeru klasifikácie za príslušné obdobie. Riaditeľ určí spôsob, akým budú triedni učitelia a vedenie školy informovaní o stave hodnotenia žiaka v triede, zabezpečí zjednotenie hodnotiacich  kritérií u všetkých učiteľov školy.

(4)         Hodnotenie žiaka so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v súlade so Zásadami hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením začleneného v základnej škole, ktoré sú uvedené v článku 12.

(5)         Prípady zaostávania prospechu žiakov a nedostatky v ich správaní prerokúva pedagogická rada  v prvom polroku spravidla do 15. novembra a v druhom polroku do 15. apríla. V prípade mimoriadneho zhoršenia prospechu alebo správania žiaka bezprostredne preukázateľným spôsobom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu žiaka triedny učiteľ.

(6)         Pedagogická rada zameraná na hodnotenie žiakov za prvý polrok sa uskutoční najskôr 22. januára a za druhý polrok sa uskutoční najskôr 21. júna príslušného školského roka.

(7)         Na konci hodnotiaceho obdobia v termíne, ktorý určí riaditeľ, najneskôr však 24 hodín pred rokovaním pedagogickej rady o hodnotení, zapíše triedny učiteľ  do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka stupne celkovej klasifikácie alebo slovného hodnotenia jednotlivých predmetov. Vyučujúci príslušného predmetu podpíšu hodnotenie v prednej časti katalógu a pripravia návrhy na opravné skúšky a hodnotenie žiakov v náhradnom termíne. Hodnotenie preukázaného výkonu žiaka v príslušnom predmete nemôže byť znížené na základe správania žiaka.

(8)         Triedny učiteľ a učitelia jednotlivých predmetov priebežne a preukázateľným spôsobom informujú zákonného zástupcu žiaka o prospechu a správaní  žiaka. Na informovanie zákonného zástupcu o priebežných výsledkoch žiaka sa používa žiacka knižka, internetová žiacka knižka alebo iný informačný prostriedok.

(9)         Ak žiak prestupuje do inej školy [1]), riaditeľ kmeňovej školy, ktorú žiak navštevoval, zašle záznam o jeho správaní a prospechu za neukončené hodnotiace obdobie riaditeľovi školy, do ktorej žiak prestupuje. Tento záznam sa využije na hodnotenie žiaka. Ak žiak prestupuje do inej školy po 15. novembri alebo po 15. apríli, je záznam súčasne podkladom na celkové hodnotenie žiaka.

(10)     Žiak základnej školy, ktorý navštevoval školu pri zdravotníckom zariadení, v diagnostickom centre alebo v liečebno-výchovnom zariadení (ďalej len „škola pri zariadení), sa celkovo hodnotí v kmeňovej škole. Pri hodnotení v kmeňovej škole sa berie do úvahy priebežné hodnotenie v škole pri zariadení. Ak žiak navštevoval školu pri zariadení nepretržite viac ako tri mesiace pred koncom hodnotiaceho obdobia, kmeňová škola preberá návrh na celkové hodnotenie zo školy pri zariadení v tých predmetoch, ktoré sa v nej vyučoval. Návrh sa zasiela po prerokovaní v pedagogickej rade školy pri zariadení  najneskoršie 14 dní pred termínom vydávania vysvedčenia. V ostatných vyučovacích predmetoch sa nehodnotí.

(11)     Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy žiak získa primárne vzdelanie. Na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“. (od šk. r. 2011/12)

(12)     Ak žiak ukončí plnenie povinnej školskej dochádzky v nižšom ročníku ako deviatom ročníku, na vysvedčení z príslušného ročníka sa mu do doložky uvedie: „Žiak získal primárne vzdelanie“.

(13)     Deťom občanov Slovenskej republiky môže povoliť riaditeľ plniť povinnú školskú dochádzku vzdelávaním v školách mimo územia Slovenskej republiky, vzdelávaním v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky, individuálnym vzdelávaním v zahraničí. Na vysvedčení vydanom kmeňovou školou sa v doložke uvedie: „Žiak je na tomto vysvedčení klasifikovaný z predmetov, z ktorých nebol klasifikovaný na vysvedčení vydanom v školskom roku ... školou ... za ... ročník“.

(14)     Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu, sa v doložke vysvedčenia uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu“. Ak sa v individuálnom vzdelávacom programe úpravy vzdelávania žiaka vzťahujú len k niektorým vyučovacím predmetom, v doložke vysvedčenia sa uvedie: „Bol(a) vzdelávaný(á) podľa individuálneho vzdelávacieho programu uplatňovaného v predmete (predmetoch) ... “. V doložke vysvedčenia žiaka so zdravotným znevýhodnením je možné uviesť aj ďalšie dôležité skutočnosti súvisiace s jeho vzdelávaním.

(15)     Žiakovi, ktorý ukončil vzdelávanie v základnej škole, sa na vysvedčení uvedie, koľko rokov povinnej školskej dochádzky splnil. V doložke sa uvedie: „Žiak splnil.......rokov povinnej školskej dochádzky“.

(16)     Žiak, ktorý v školskom roku 2011/2012 ukončí štvrtý ročník, získa primárne vzdelanie. Takémuto žiakovi sa na konci školského roka na vysvedčení prvýkrát v doložke vypíše text: “Žiak/žiačka získal/a/ primárne vzdelanie“.

(17)     Začlenenému žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa v doložke na vysvedčení uvedie: „Žiak sa vzdelával podľa individuálneho vzdelávacieho programu“.

Čl. 5
Hodnotenie žiaka v náhradnom termíne

(1)        Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno žiaka hodnotiť  v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí. Riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie žiaka mohlo vykonať najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka. Za hodnotenie žiaka zodpovedá príslušný vyučujúci predmetu.

(2)        Ak pre závažné objektívne príčiny nemožno hodnotiť žiaka na konci druhého polroka, riaditeľ určí na jeho hodnotenie náhradný termín, a to tak, aby sa hodnotenie žiaka vykonalo spravidla v poslednom týždni augusta.

Čl. 6
Opravné skúšky

(1)        Žiak, ktorý má na konci druhého polroku najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky v slovnom hodnotení, alebo vyučovací predmet neabsolvoval a neprospel, môže na základe rozhodnutia riaditeľa vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.

(2)        Obsah a formu opravnej skúšky žiaka, ktorý na konci druhého polroka je hodnotený neabsolvoval a neprospel v niektorom vyučovacom predmete, určí riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade.

(3)        Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(4)        Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky

a)      podľa odseku 1 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa čl. 5 odseku 2, najneskôr do 15. októbra,

b)     podľa odseku 3 vykonali najneskôr do rokovania pedagogickej rady o hodnotení za druhý polrok.

(5) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky.

(6)         O opravnej skúške sa vyhotoví protokol o komisionálnej skúške, dátum vykonania skúšky a jej výsledok sa zaznamenajú do triedneho výkazu alebo katalógového listu žiaka.

Čl. 7 
Komisionálna skúška

(1)   Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky, ak:

a) je skúšaný v náhradnom termíne,

b) vykonáva opravnú skúšku,

c)o preskúšanie požiada zákonný zástupca,

d) sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa,

e) je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy,

f)  plní osobitný spôsob školskej dochádzky,

g) má povolené individuálne vzdelávanie,

h ukončuje  vzdelávanie na získanie stupňa vzdelania.

 

(2) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, komisionálnu skúšku nevykonáva. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, štvrťročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie prospechu žiaka. Písomná správa o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti žiaka obsahuje:

a)      údaje identifikujúce žiaka,

b)     hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka,

c)      návrh hodnotenia.

(3) Ak má zákonný zástupca žiaka pochybnosti o správnosti hodnotenia  v jednotlivých predmetoch na konci prvého polroka a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia, požiadať riaditeľa o vykonanie komisionálnej skúšky žiaka; ak je vyučujúcim riaditeľ, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v hodnotiacom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

(4) Preskúšanie sa uskutoční neodkladne, najneskôr do desiatich dní od vydania rozhodnutia. Ak pre neprítomnosť žiaka nemožno preskúšanie uskutočniť v tomto termíne, nemožno žiaka ďalej preskúšavať. Výsledok preskúšania, ktorý je konečný, oznámi riaditeľ zákonnému zástupcovi žiaka. Ďalšie preskúšanie žiaka je neprípustné. Na požiadanie zákonného zástupcu žiaka môže byť zákonný zástupca prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

(5)   Žiakovi, ktorý sa vzdeláva v škole mimo územia Slovenskej republiky, vzdeláva sa v škole zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, vzdeláva sa individuálne v zahraničí alebo žiak, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole a dosiahol v niektorom predmete prospech nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky, sa umožní vykonať opravnú skúšku v súlade s čl. 6.

Čl. 8
Hodnotenie absolventa vzdelávania na získanie stupňa vzdelania

(1)        Hodnotenie sa vykoná po uskutočnení komisionálnej skúšky z predmetov, ktoré sú určené učebným plánom.

(2)        Ak absolvent v kurze na získanie stupňa vzdelania poskytovaného základnou školou bol pri skúškach na záver tohto kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“, umožní mu riaditeľ vykonať opravnú skúšku. Ak bol absolvent kurzu klasifikovaný stupňom „nedostatočný“ najviac z dvoch predmetov, môže opravné skúšky vykonať do dvoch mesiacov.

Čl. 9
Hodnotenie  správania

(1)        Kritériom na hodnotenie správania je dodržiavanie pravidiel správania žiaka a  školského poriadku počas hodnotiaceho obdobia. Učitelia pritom využívajú najmä pozitívnu motiváciu.

(2)        Správanie žiaka sa hodnotí so zreteľom na vekové osobitosti podľa týchto požiadaviek:

a)      pochvaly a iné ocenenia sa udeľujú za mimoriadny prejav aktivity a iniciatívy, za záslužný alebo statočný čin; návrh na udelenie pochvaly alebo iného ocenenia sa prerokuje v pedagogickej rade,

b)      opatrenie na posilnenie disciplíny žiaka sa ukladá po objektívnom prešetrení za závažné alebo opakované previnenie proti školskému poriadku, ktoré spravidla predchádza zníženiu stupňa zo správania; podľa závažnosti previnenia sa ukladá niektoré z opatrení, najmä napomenutie od triedneho učiteľa, pokarhanie od triedneho učiteľa, pokarhanie od riaditeľa školy.

(3)   Hodnotenie správania žiaka navrhuje triedny učiteľ po prerokovaní s učiteľmi, ktorí v triede vyučujú a schvaľuje riaditeľ po prerokovaní v pedagogickej rade. Pochvaly a iné ocenenia, výchovné opatrenia sa zaznamenávajú v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka. Udelenie zníženého stupňa zo správania sa odôvodní v triednom výkaze alebo katalógovom liste žiaka.

(4)   Hodnotenie správania začleneného žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (s poruchami správania) sa posudzuje s prihliadnutím na jeho druh zdravotného znevýhodnenia v úzkej spolupráci so zariadením výchovného poradenstva a prevencie, so špeciálnym pedagógom a zákonným zástupcom žiaka.

Čl. 10
Postup do vyššieho ročníka

(1)        Do vyššieho ročníka postupuje žiak, ktorý prospel.

(2)        Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník.

(3)        Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné hodnotiť ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí. Žiak, ktorý neprospel v čase, keď plní povinnú školskú dochádzku, môže opakovať ročník len raz, vo výnimočných prípadoch, ak je to v prospech žiaka, aj viackrát.

Čl. 11
Hodnotenie  žiaka po prestupe na školu s iným vyučovacím jazykom

(1)        Žiak prvého ročníka základnej školy, ktorého materinský jazyk je iný ako vyučovací jazyk navštevovanej základnej školy, sa hodnotí z vyučovacieho jazyka s prihliadnutím na úroveň prospechu z ostatných predmetov.

(2)   Po prestupe žiaka druhého až deviateho ročníka do školy s iným vyučovacím jazykom sa počas dvoch hodnotiacich období hodnotí najmenej takou úrovňou prospechu, ktorá zodpovedá prospechu z vyučovacieho jazyka na poslednom vysvedčení.

(3)   Po uplynutí dvoch hodnotiacich období od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom sa uplatňujú v ďalších dvoch hodnotiacich obdobiach z vyučovacieho jazyka miernejšie kritériá.

(4)   Pri hodnotení žiaka v prvom školskom roku a druhom školskom roku od prestupu žiaka do školy s iným vyučovacím jazykom, sa hodnotia jeho vecné vedomosti a nie úroveň jeho jazykovej správnosti.

(5)   Pri hodnotení detí cudzincov sa postupuje podľa odsekov 1 až 4.

 

Čl. 12

Zásady hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením

začleneného v základnej škole

 

(1) Pri určení metód a foriem hodnotenia žiaka so zdravotným znevýhodnením sa učiteľ riadi

     odporúčaniami poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

(2)   Pri hodnotení učebných výsledkov učiteľ  rešpektuje psychický a fyzický zdravotný stav  žiaka, druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia, ak má vplyv na úroveň a  výsledky práce žiaka v príslušnom predmete.

 

(3)   Učiteľ posudzuje učebné výsledky žiaka objektívne a primerane náročne, pričom prihliada aj na jeho vynaložené úsilie, svedomitosť,  individuálne schopnosti, záujmy a na predpoklady jeho ďalšieho vzdelávania po ukončení povinnej školskej dochádzky. Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka kladie dôraz na jeho individuálne schopnosti, ktoré sú základom jeho pracovnej a sociálnej integrácie.

 

(4)   U žiaka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má výrazné rozdiely vo výkonoch v ústnej a písomnej skúške, sa pri skúšaní uprednostňuje forma, ktorá je pre neho výhodnejšia, a ktorá predstavuje východisko pre  hodnotenie jeho učebných výsledkov.

 

(5)   Žiakovi s narušenými komunikačnými schopnosťami (chybami a poruchami reči a vývinovými poruchami učenia), žiakovi so sluchovým postihnutím a žiakovi s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami zabezpečí učiteľ pri ústnej odpovedi také podmienky, aby neutrpel psychickú ujmu. Učiteľ v konkrétnych prípadoch zváži, či  uprednostní písomnú, praktickú alebo ústnu formu  odpovede.

 

(6)   Žiak s diagnózou zajakavosť môže byť ústne skúšaný a na obsah jeho výpovede môžu byť kladené rovnaké nároky ako u ostatných žiakov, ak nemá písomné odporúčanie poradenského zariadenia rezortu školstva o vylúčení ústneho skúšania.  Formálna stránka odpovede sa nehodnotí. Zajakavému žiakovi  je potrebné poskytnúť viac času na  odpoveď a taktne o tom poučiť aj spolužiakov.

 

(7)   Pri skúšaní žiaka so sluchovým alebo zrakovým postihnutím učiteľ dbá, aby správne a jednoznačne porozumel zadaným otázkam a úlohám.

 

(8)   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka s narušenými komunikačnými schopnosťami alebo so sluchovým postihnutím sa hodnotia predovšetkým vecné poznatky a praktické zručnosti, nie úroveň jazykového prejavu.

 

(9)   Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka so zrakovým postihnutím učiteľ uprednostňuje ústnu odpoveď pred písomnou prácou.

 

(10)           Úroveň čítania sa hodnotí individuálne, s ohľadom na druh a stupeň  zdravotného znevýhodnenia žiaka.

 

(11)           Žiak s vývinovými poruchami učenia (dyslexia, dysgrafia, dysortografia) môže písať diktát, alebo byť skúšaný písomnou formou len za podmienky, že bol vopred pripravený špeciálnymi metodickými postupmi na vyučovaní. Diktát žiaka s vývinovými  poruchami učenia učiteľ nehodnotí známkami, ale slovne,  vyčísli počet chýb a pri hodnotení spolupracuje so žiakom.

 

(12)           Ak žiak so sluchovým postihnutím píše diktát, nehodnotí sa známkou, ale slovne a pri hodnotení učiteľ spolupracuje so žiakom.

 

(13)           Grafický prejav  žiaka s takým zdravotným znevýhodnením, ktoré má vplyv na jeho úroveň (napr. písanie, výtvarný prejav), sa priebežne ani súhrnne nehodnotí známkou.

 

(14)           Estetická stránka grafického prejavu žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, sa nehodnotí.

 

(15)           U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa bežné písmo, učiteľ pri dlhotrvajúcich písomných skúškach počíta s primeranou, individuálne stanovenou dobou zrakového odpočinku. Dĺžka zrakového zaťaženia pri práci s hľadením do blízka vychádza z odporúčania poradenského zariadenia rezortu školstva.

 

(16)           U žiaka so zrakovým postihnutím, ktorý používa Braillovo písmo, učiteľ pri všetkých druhoch písomných skúšok počíta s časovou rezervou potrebnou na obsluhu špeciálnych pomôcok.

 

(17)           Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý sa rýchlo unaví, musí mať možnosť pri písomnej skúške pracovať individuálnym tempom, prípadne krátko relaxovať.

 

(18)           Ak v správaní zdravotne znevýhodneného žiaka a žiaka s chronickými ochoreniami (napr. diabetes, choroby srdca, onkologické, neurologické ochorenia, poúrazové stavy a pod.) učiteľ pozoruje prejavy (ako napr. impulzívnosť, precitlivelosť, podráždenosť, poruchy pozornosti,  únava a pod.), ktoré môžu byť dôsledkom postihnutia alebo chronického ochorenia, toto zohľadňuje pri jeho hodnotení.

 

(19)           Učiteľ primerane dlhé obdobie nehodnotí žiaka s chronickým ochorením, žiaka  zdravotne oslabeného, alebo po dlhodobom ochorení, ak ešte nemohol byť adekvátne pripravený a jeho výkon bol výrazne nižší ako zvyčajne. Tento žiak môže byť bežným spôsobom hodnotený, až keď sa doučí učebnú látku podľa individuálneho programu.

 

(20)           Pri hodnotení učebných výsledkov žiaka, ktorý sa vrátil do kmeňovej školy  zo školy pri zdravotníckom zariadení, učiteľ kmeňovej školy rešpektuje hodnotenie učiteľa školy pri zdravotníckom zariadení, v tých vyučovacích predmetoch, z ktorých bol hodnotený.

 

(21)           Žiak so zdravotným znevýhodnením, ktorý plní ciele učebných osnov v predmetoch cudzí jazyk, telesná výchova, výtvarná výchova,  hudobná výchova a pracovné vyučovanie v rozsahu primeranom svojim predpokladom, sa jeho učebné výsledky hodnotia s ohľadom na druh a stupeň zdravotného znevýhodnenia.

 

(22)           Žiak, ktorý vzhľadom na druh a stupeň svojho znevýhodnenia nemôže v celku plniť učebné osnovy základnej školy v niektorých alebo všetkých predmetoch a postupuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu, jeho učebné výsledky sa priebežne aj súhrnne na vysvedčení hodnotia podľa individuálnych kritérií. Na vysvedčení  v doložke, alebo  v rámci súhrnného slovného hodnotenia triedny učiteľ uvedie, v ktorých predmetoch žiak postupoval podľa individuálneho učebného programu.

 

(23)           Pri polročnom a koncoročnom hodnotení zdravotne znevýhodneného žiaka  sa používa rovnaké  tlačivo vysvedčenia ako pre ostatných žiakov.

 

Čl. 13
Záverečné ustanovenie

Zrušuje sa Smernica č.1/2011 o hodnotení a klasifikácii žiakov primárneho vzdelávania v ZŠ Záhradné schválená PR a riaditeľom školy dňa 1. 9. 2010 v súlade s Metodickým pokynom č.7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy CD-2009-24230/13795-1:911

Čl. 14
Účinnosť

Táto vnútorná smernica nadobúda účinnosť 1. mája 2011.

 

Smernica prerokovaná a schválená na PR v Záhradnom dňa 30. 4. 2011

 

                                                                                                          Mgr. Marián Fabian

                                                                                                              riaditeľ školy

 

 

Príloha č. 1

Skratky hodnotenia žiaka

Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie, ďalšej dokumentácie a ostatných školských tlačív ako celkové hodnotenie a jednotlivé stupne klasifikácie sa môžu používať tieto platné skratky:

veľmi dobré – VD

uspokojivé – USP

menej uspokojivé – MUSP

neuspokojivé – NEUSP

veľmi dobré výsledky – VDV

dobré výsledky - DV

uspokojivé výsledky – UV

neuspokojivé výsledky – NV

prospel s vyznamenaním – PV

prospel veľmi dobre – PVD

prospel – P

neprospel – N

absolvoval – abs.

neabsolvoval – neabs.

 

Skratky pre vzdelávacie programy, skratky pre vzdelávacie oblasti, skratky predmetov sa môžu používať v súlade s pokynmi na vyplňovanie pedagogickej dokumentácie.

 

Skratky predmetov prierezových tém

Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke – DOV

Osobnostný a sociálny rozvoj – OSSR

Enviromentálna výchova – ENV

Mediálna výchova – MEV

Multikultúrna výchova – MUV

Ochrana života a zdravia – OCHŽZ

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – TVPPZ

Regionálna výchova - REV

 

Príloha č. 2

Klasifikácia a hodnotenie žiakov v rámci vzdelávacích oblastí

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ JAZYK A KOMUNIKÁCIA

Slovenský jazyk a literatúra

 

1.ročník

Nácvičné i kontrolné diktáty by mali obsahovať 10-13 slov, podľa zaradenia v časovom horizonte. Nácvičné diktáty sa neklasifikujú! Počet kontrolných diktátov: 10.

Počet chýb

Klasifikácia

0 - 2

1

3 - 5

2

6 - 8

3

9 - 11

4

11 a viac

5

 

Rovnaká stupnica hodnotenia platí aj pri odpisoch, prepisoch a diagnostických obrázkových textoch v 1. aj 2. polroku.

 

Nácvičné a kontrolné diktáty v 2. až 4. ročníku       

Nácvičné diktáty sú neklasifikované, píšu sa podľa potreby, znenie si učiteľ určí sám, neobsahujú slová, ktoré sú v kontrolných diktátoch, obsahujú v 2. ročníku 10 až 20 slov, v 3. ročníku 20 až 30 slov a v 4. ročníku nemajú presiahnuť 40 slov. Za 1 chybu sa pokladá opakujúca sa chyba.

 

Zameranie diktátov v 2. ročníku:

-krátke a dlhé slabiky

-spoluhlásky ď, ť, ň, ľ, ich spojenie s i, e, ia, ie ,iu

-i/í po mäkkých spoluhláskach

-y/ý po tvrdých spoluhláskach

-veľké začiatočné písmená

-zhrnutie učiva 2.roč.

 

Zameranie diktátov v 3. ročníku:

- vybrané slová po b

- vybrané slová po m

- vybrané slová po p

- vybrané slová po r

- vybrané slová po s

- vybrané slová po v

- vybrané slová po z

-zhrnutie učiva 3.roč.

 

Zameranie diktátov v 4. ročníku:

- vybrané slová

- spodobovanie (dôraz na predložky a predpony)

- podstatné mená stredného rodu

- podstatné mená ženského rodu

- podstatné mená mužského rodu

- slovesá

- zhrnutie učiva 4. ročníka

Klasifikácia kontrolných diktátov v 2. ročníku, 3. ročníku a 4. ročníku v 1. polroku:

Počet chýb

Klasifikácia

0 - 2

1

3 - 4

2

5 - 7

3

8 - 10

4

11 a viac

5

               

Klasifikácia kontrolných diktátov v 4. ročníku v 2. polroku:                

Počet chýb

Klasifikácia

0 - 1

1

2 - 3

2

4 - 7

3

8 - 10

4

11 a viac

5

                                          

Samostatné kontrolné práce, odpisy, prepisy a pravopis. Cvičenia sa píšu podľa uváženia učiteľa. Ak sú bodované, klasifikujú sa podľa bodových tabuliek. Štvrťročné práce sa píšu  na konci každého štvrťroka.

Čítanie: rešpektujú sa zvláštnosti, individuality žiakov. Podľa zváženia a možností si učiteľ vyberá mimočítankovú literatúru 2-3 knihy v jednom polroku. Hodnotí prednes 2-5 básní alebo próz. Hodnotí sa plynulosť, správnosť čítania, správna intonácia, čítanie s porozumením, práca s textom. Samotné čítanie sa neklasifikuje. Klasifikovať môžeme súbor činností a vedomostí, ktorých je aj čitateľský prejav.

Slohová výchova: samostatný písomný prejav sa vyžaduje primerane podľa ročníka a schopností žiakov prejaviť sa v rámci písomnej komunikácie. V 2. ročníku je dôraz kladený najmä na komunikáciu a rečový prejav. V 3. a 4. ročníku sa zameriavame v súlade s učebnými osnovami a ŠkVP aj na kratšie písomné prejavy.

Písanie a grafomotorické zručnosti: Nie sú samostatnou zložkou SJL a neklasifikujú sa. Hodnotí sa čitateľnosť, úhľadnosť, primeraná rýchlosť, dodržiavanie pomerov a veľkosti písmen. Pri kontrolných prácach nie je dovolené aby nedostatky v tvare písma ovplyvnili obsahovú hodnotu a klasifikáciu žiakovej práce. V nich písomný prejav neklasifikujeme.

Žiaci 2. – 4. ročníka píšu 4x ročne písomné práce, ktorých časová náročnosť nepresiahne 20 min. Zostavujú si ich učitelia príslušných predmetov a sú zosúladené s prebraným učivom. Hodnotené sú bodovou stupnicou. Vhodnosť zadaní písomných prác je prehodnotená na zasadnutiach MZ. Výsledky písomných prác sú porovnávané so vzdelávacími štandardami a ich úspešnosť, prípadne nedostatky sú rozobrané na zasadnutiach PR a MZ.

 

Ročník

Kontrolné diktáty

počet

Štvrťročné práce

Výstupné previerky

1.

10

0

jún

2.

6

4 x ročne

jún

3.

8

4 x ročne

jún

4.

7

4 x ročne

jún

V slovenskom jazyku sa v 2. – 4. ročníku môžu pravidelne písať pravopisné cvičenia zamerané na upevňovanie preberaného učiva. Pravopisné cvičenia sa môžu známkovať. O správnosti sú žiaci informovaní počtom chýb alebo bodov.

 

Systém hodnotenia klasifikovaných predmetov

Hodnotenie písomných prác

 

Známka

Percentuálna úspešnosť

Výborný (1)

100% - 90%

Chválitebný (2)

89% - 75%

Dobrý (3)

74% - 55%

Dostatočný (4)

54% - 30%

Nedostatočný (5)

29% - 0%

 

Výstupné previerky zo slovenského jazyka a matematiky sú predpísané vedením školy a ich

výsledky sa zhodnocujú a porovnávajú s predošlými ročníkmi.

 

Anglický jazyk

Metódy hodnotenia: ústne skúšanie, písomné skúšanie.

Prostriedky hodnotenia: ústna odpoveď, písomná odpoveď

 

Kritériá hodnotenia žiaka v predmete anglický jazyk

Hodnotenie a klasifikácia v anglickom jazyku sleduje základné všeobecné, sociolingvistické a

komunikačné kompetencie, ktoré sa prejavujú vo využívaní základných komunikačných

zručností: čítanie, písanie, počúvanie, samostatný ústny prejav a rozhovory.

 

Pri hodnotení v predmete anglický jazyk sa berú do úvahy tieto aspekty:

obsahová primeranosť, plynulosť vyjadrovania, jazyková správnosť a štruktúra odpovede.

 

Hodnotenie žiaka zahŕňa nasledovné formy a metódy overovania požiadaviek na jeho vedomosti a zručnosti:

  • písomné – didaktický test, previerka zo slovnej zásoby, projektová práca, písomná práca, bleskovky, kontrolná písomná práca ( 2 počas roka)
  • ústne – rozhovor, situačný rozhovor, opis obrázka.

 

Výsledná klasifikácia žiaka v anglickom jazyku zahŕňa:

  • sumatívne hodnotenie – odvíja sa od miery zvládnutia základného učiva definovaného v obsahovom a výkonom štandarde
  • formatívne hodnotenie – preveruje schopnosť žiaka uplatňovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení konkrétnych úloh
  • účasť v súťažiach v rámci predmetu
  • schopnosť komunikácie a spolupráce pri riešení úloh v skupine
  • pripravenosť

 

Hodnotenie ústneho skúšania žiaka:

Stupeň v ý b o r n ý (1), žiak:

- ovláda obsahový a výkonový štandard na 90%

- primerane reaguje na podnet, nachádza súvislosti so zadanou témou

- k splneniu úlohy pristupuje aktívne a tvorivo

- používa správne jazykové prostriedky a téme primeranú bohatú slovnú zásobu

- vyjadruje sa plynulo, súvislo, jeho prejav je zrozumiteľný, výslovnosť a intonácia sú

jasné, prirodzené a zrozumiteľné

- výpoveď je takmer gramaticky správna

 

Stupeň ch v á l i t e b n ý (2), žiak:

- ovláda obsahový a výkonový štandard na 75%

- primerane reaguje na podnet a správne interpretuje zadanú úlohu

- používa takmer vždy primeranú slovnú zásobu a správne jazykové prostriedky

- prejav prerušuje len zriedkavo kratšími prestávkami, ktoré sú spôsobené menšími jazykovými nedostatkami

- ojedinelé gramatické chyby žiaka neovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu

 

Stupeň d o b r ý (3), žiak:

- ovláda obsahový a výkonový štandard na 55%

- žiak reaguje na podnet, jeho prejav je zväčša súvislý a jasný

- používa zväčša téme primeranú slovnú zásobu, nedostatky v používaní jazykových

prostriedkov nebránia porozumeniu

- plynulosť a zrozumiteľnosť prejavu sťažujú častejšie krátke prestávky, žiak je

schopný reagovať na otázky a impulzy učiteľa

- slovná zásoba je primeraná, žiak používa aj nesprávne výrazy a chýbajúce výrazy

dokáže len sporadicky opísať

- gramatické chyby nesťažujú zrozumiteľnosť prejavu

 

Stupeň d o s t a t o č n ý (4), žiak:

- ovláda obsahový a výkonový štandard na 30%

- žiak interpretuje zadanú úlohu len s pomocou učiteľa, prejav je nesúvislý a výpovede

nie sú celkom jasné

- má obmedzenú slovnú zásobu, používa často nesprávne jazykové prostriedky

- reaguje len krátkymi odpoveďami na otázky učiteľa

- slovná zásoba je jednoduchá, ale stále primeraná zadanej téme

- časté gramatické chyby čiastočne ovplyvňujú zrozumiteľnosť prejavu

 

Stupeň nedostatočný (5),žiak:

- ovláda obsahový a výkonový štandard na menej ako 30%

- žiak nie je schopný reagovať na podnet, svoje myšlienky nedokáže vyjadriť ani pomocou učiteľa

- používa nevhodnú slovnú zásobu, nie je schopný vyjadriť sa samostatne a súvislo

- prejav je veľmi krátky, výpovede sú väčšinou nezrozumiteľné, žiak nevie odpovedať na otázky

- neadekvátna a chýbajúca slovná zásoba bráni porozumeniu

- množstvo gramatických chýb znemožňuje porozumenie

 

Hodnotenie písomného skúšania žiaka:

Jednotlivé formy písomného skúšania slúžia na overenie osvojených vedomostí a zručností žiaka, pričom sa vychádza zo stanovených vzdelávacích výstupov v témach jednotlivých tematických celkov. Jednotlivé úlohy v testoch, previerkach zo slovnej zásoby a písomných prácach sa bodujú a následne percentuálne vyhodnocujú. Hodnotenie diktátu je odstupňované podľa počtu chýb.

Žiak je hodnotený podľa nasledovnej škály:

Známka

Didaktický test

%

Slovná zásoba

%

Výborný (1)

100% - 90%

100% - 90%

Chvalitebný (2)

89% - 75%

89% - 75%

Dobrý (3)

74% - 55%

74% - 55%

Dostatečný (4)

54% - 30%

54% - 30%

Nedostatečný (5)

29% - 0%

29% - 0%

 

Počet

bodov

40                 

39

38

37

36

35

34

33

32

31

30

29

28

27

26

25

24

23

22

21

20

19

18

17

16

15

14

13

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

 

%

100

97,5

95

92,5

90

87,5

85

82,5

80

77,5

75

72,5

70

67,5

65

62,5

60

57,5

55

52,5

50

47,5

45

42,5

40

37,5

35

32,5

30

27,5

25

22,5

20

17,5

15

12,5

10

7,5

5

2,5

 

Didaktický test

 

V didaktickom teste je možné získať 40 bodov. Didaktický test sa píše za každým prebratým

tematickým celkom. Ak si vyučujúci vypracuje kontrolnú prácu vo forme testu, zohľadňuje v nej veku primerané formulované zatvorené otázky. Počet bodov by nemal presiahnuť 40 bodov.

 

Projektová práca

V projektovej práci sa hodnotia nasledujúce oblasti:

  • slovná zásoba
  • úprava ( písomná, grafická)
  • kreativita
  • vynaložené úsilie
  • zreteľnosť
  • lingvistická správnosť (morfológia, syntax, lexikológia, pravopis)

 

Bleskovka

V bleskovke je možné dosiahnuť 12 bodov. Preveruje pripravenosť žiakov na hodinu.

 

Počet bodov

12

11

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

0

Úspešnosť

v %

100

92

83

75

66

58

50

42

33

25

16

8

0

 

 

 

 

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ  MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMACIAMIV

Matematika

1. ročník:

Samostatné práce sa v 1.ročníku píšu podľa zváženia učiteľa s ohľadom na špecifiká triedy.

Hodnotenie samostatnej práce s príkladmi na sčítanie, odčítanie s počtom 10 až 12 príkladov:

Počet chýb

Klasifikácia

0 - 2

1

3 - 5

2

6 - 8

3

9 - 11

4

11 a viac

5

 

2. až 4. ročníku

Hodnotia sa:

-diktované, odpisované 5 a 10-minútovky

-cvičenie, samostatné a kontrolné práce v prac. zošitoch alebo predtlačené

-ústna odpoveď, domáca úloha

Bodované písomky sa klasifikujú podľa bodových tabuliek.

 

Informatická výchova

Metódy hodnotenia: Ústne skúšanie, písomné skúšanie, praktické skúšanie.

  • Ústna odpoveď – ovládanie poznatkov v súlade s výkonovým štandardom
  • Samostatná práca s PC podľa zadania
  • Projekt a jeho prezentovanie
  • Aktivity (školské a domáce) – aktívny prístup k práci, oboznamovanie sa so zaujímavosťami v oblasti IKT, ...
  • Zvládnutie jednotlivých tematických celkov v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom v jednotlivých ročníkoch

 

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ  PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ

Prírodoveda a Vlastiveda

Metódy hodnotenia: ústne skúšanie, písomné práce, projekty

  • Zvládnutie jednotlivých tematických celkov v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom v jednotlivých ročníkoch
  • Vytvorenie projektov individuálne alebo v týme a ich prezentácia.

V projektovej práci sa hodnotia nasledujúce oblasti:             Obsahová úroveň a súlad s témou

Úprava ( písomná, grafická)

Kreativita

Vynaložené úsilie

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ  ČLOVEK A HODNOTY

Náboženská výchova a Etická výchova

Predmety tejto vzdelávacej oblasti sa neklasifikujú.

Žiakom, ktorí sú v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na

vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

a) absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

b) neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,

c) neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ  ČLOVEK A SVET PRÁCE

Pracovné vyučovanie

Metódy hodnotenia: práce žiakov,ústne skúšanie, písomné previerky, -prezentácie výrobku

  • Zvládnutie jednotlivých tematických celkov v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom v jednotlivých ročníkoch.
  • Dodržanie techniky a postupov práce, orientácia v pracovných materiáloch, kreativita, BOZP a iné.

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ  UMENIE A KULTÚRA

Výtvarná výchova

Metódy hodnotenia: práca žiakov,ústne skúšanie, prezentácie vlastnej alebo kolektívnej práce.

  • Zvládnutie jednotlivých tematických celkov v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom v jednotlivých ročníkoch.
  • Dodržanie výtvarných postupov, kreativita, základy teoretických poznatkov a výtvarných techník.

Hudobná výchova

Metódy hodnotenia: prezentácia piesní,rytmizácia, percepčné činnosti, prezentácie a vystúpenia

  • Zvládnutie jednotlivých tematických celkov v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom v jednotlivých ročníkoch.
  • Intonácia, rytmus, kreativita, pohybové schopnosti, základné teoretické vedomosti a inštrumentálne zručnosti.

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ  ZDRAVIE A POHYB

Telesná výchova

Metódy hodnotenia: hodnotenie obratnosti,pohybových zručnosti, koordinácie činnosti, znalosť základných pravidiel hry, základné teoretické vedomosti z oblasti olympijských tradícií a športov.

  • Zvládnutie jednotlivých tematických celkov v súlade s obsahovým a výkonovým štandardom v jednotlivých ročníkoch.
  • Pohyb a dynamika, obratnosť a vytrvalosť, priestorová orientácia, cvičenie s náčiním, koordinácia pohybu, základné teoretické poznatky o športe a kultúre pohybu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 



[1] ) § 31 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Novinky

Kontakt

  • ZÁKLADNÁ ŠKOLA, Hlavná 90/46, 082 16 ZÁHRADNÉ, SLOVAKIA
    Základná škola, Hlavná 90/46, 08216 Záhradné, Slovakia
  • +421 51 4557721
    +421 940624429

Fotogaléria