Vzdelávací program:

Stupeň vzdelania: ISCED 1 (International Standard Classification of Education)

Dĺžka štúdia:  štyri roky

Vyučovací jazyk: slovenský 

Študijná forma: denná

Druh školy: štátna  

 

Predkladateľ:

Názov školy: Základná škola

Adresa: Hlavná 90/46, 082 16 Záhradné

IČO: škola bez právnej subjectivity                                                                         

Riaditeľ školy: Mgr. Marián Fabian                                                                                

Koordinátor pre tvorbu kŠkVP: Mgr. Marián Fabian

Ďalšie kontakty:  051/4557721, 0907/274930, fabian@zszahradne.sk

 

Zriaďovateľ:

Názov: Obec Záhradné

Adresa: Tulčícka 271/2, 082 16 Záhradné                                                                     

Kontakty: 051/4557725                                                                                                     

Schválené pedagogickou radou:  V Záhradnom 28. 8. 2019

Platnosť dokumentu od 01. 09. 2023

                                 do: 31. 08. 2027        Schvaľujem a beriem na vedomie.                                                         

                                                                                                                                                       Róbert Tkáč     

Prerokované v RŠ: 19. 9. 2023                                                                                             starosta obce

 

Rada školy berie na vedomie.      

                                                                                                                                                 Mgr. A. Nováková

                                                                                                                                                 predseda rady školy            

ŠkVP je upravený v súlade s konsolidovaným znením:

Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie schváleného Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 6. 2. 2015 pod č. 2015-5129/1758:1-

10A0 pre základné školy s platnosťou od 1. 9. 2015

• Dodatku č. 3, ktorým sa menil rámcový učebný plán pre ZŠ s vyučovacím jazykom

slovenským ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu, schváleného Ministerstvom školstva,

vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 4. 4. 2019 pod č. 2019/4559:1-A1010

s účinnosťou od 1. 9. 2019 začínajúc 1. až 3. ročníkom.

• Dodatok č. 6 k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre primárne vzdelávanie, ktorými sa

menili vzdelávacie štandardy pre vyučovacie predmety vlastiveda a hudobná výchova

v základných školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, schváleného Ministerstvom

školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 26. 5. 2020 pod číslom 2020/10884:1-

C1620 s platnosťou od 1. 9. 2020.

• Dodatku č. 7 k Štátnemu vzdelávaciemu programu pre základné školy s vyučovaním jazykom

slovenským, základné školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a základné školy

s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny, schváleného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu

a športu Slovenskej republiky dňa 29. 6. 2020 pod číslom 2020/13534:1–A2110 s platnosťou od

1. 9. 2020.

• Dodatku č. 11 ktorým došlo k zmene a zosúladeniu štátnych vzdelávacích programov pre

primárne a nižšie stredné vzdelávanie a rámcových učebných plánov pre ZŠ s vyučovacím jazykom

slovenským, pre ZŠ s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a pre ZŠ s vyučovaním jazyka

národnostnej menšiny so znením školského zákona a vyhlášky o základnej škole; schválený

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pod číslom 2022/10162:2-A2140.

• Dodatky: Dodatok, Dodatok č. 1, Dodatok č. 2, Dodatok č. 4 a Dodatok č. 5 stratili svoju účinnosť

vydaním neskorších dodatkov.

• Dodatok č. 8, Dodatok č. 9 a body 1 a 3 Dodatku č. 7 majú obmedzenú časovú platnosť,

preto nie sú súčasťou tohto konsolidovaného znenia.

• Dodatok č. 10 dopĺňa vzdelávacie štandardy pre nižšie stredné vzdelávanie

SCHVÁLILO

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 20. 7. 2022 pod číslom

2022/18142:1-A2140 pre základné školy s platnosťou od 1. 9. 2022.

Všeobecná charakteristika školy

 

1. Veľkosť  školy 

         Základná škola v Záhradnom je neplne organizovaná základná škola s 1. až 4. ročníkom. Je situovaná v strede obce pri hlavnej komunikácii spájajúcej obce Fintice a Malý Slivník. Po komplexnej prestavbe, ktorá bola ukončená v roku 2005 má škola štyri učebne, odbornú učebňu pre IKT, rozcvičovňu, školskú knižnicu, administratívne a skladovacie priestory. Maximálna kapacita školy je 75 žiakov vo vyučovacom procese a 45 žiakov v ŠKD.

2. Charakteristika žiakov

Školu navštevuje ¾ žiakov z obce Záhradné a ¼  žiakov z obcí Veľký Slivník, Malý Slivník, Mošurov, Hubošovce, Nižná Šebastová. Obec a ZŠ Záhradné má vytvorený školský obvod  pre žiakov z obce Veľký Slivník. Žiaci inej národnosti školu nenavštevujú. Škola umožňuje vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvára vhodné podmienky pre ich integráciu a inklúziu.

3. Charakteristika pedagogického zboru

Škola nemá pridelenú právnu subjektivitu. Obec Záhradné, jej zriaďovateľ, zamestnáva v škole 7 pedagogických zamestnancov (4 učitelia, 2 vychovávateľky v ŠKD a 1 pedagogický asistent) a 1 hospodárskeho zamestnanca (kumulovaná funkcia školníčka - upratovačka). V prepočte na úväzky to je 5,36 učiteľa vrátane asistenta a 1,37 vychovávateľky, čo je v súlade s normou pre daný počet tried a žiakov. Odbornosť pedagogických zamestnancov je 100%. Hospodárski zamestnanci spĺňajú odbornú spôsobilosť. Služby školského psychológa škola zabezpečuje prostredníctvom OPPP v Prešove a CŠPP v Prešove a Košiciach. Vyučovanie náboženskej výchovy je zabezpečené interným zamestnancom a podľa potreby – duchovnými z jednotlivých cirkví.

Všetci pedagogickí zamestnanci spĺňajú požadovanú kvalifikáciu pre vyučovanie na I. stupni ZŠ. Ich priemerný vek je 42 rokov. V rámci ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov absolvovali I. a II. atestáciu, priebežné vzdelávanie Etickej výchovy, práce s PC. Sú absolventmi kurzov cudzieho jazyka a IKT. Riaditeľ školy absolvoval I. a II. atestáciu, štúdium vedúcich pedagogických zamestnancov a školenia správcu počítačovej siete, špecializačného vzdelávania v predmete Informatická výchova a tiež etickej výchovy. Dve učiteľky sú absolventky špecializačného rozširujúceho vzdelávanie v cudzom jazyku. Dve učiteľky majú ukončené štúdium špeciálnej pedagogiky na PdF v Prešove.

4. Organizácia prijímacieho konania

Organizovanie prijímacie ho konania škola zabezpečuje v súlade s platnou legislatívou:

• • • • Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky na začatie plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy školského obvodu alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, a to na žiadosť zákonného zástupcu, vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast.
• O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 31. mája, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať písomným rozhodnutím.
• Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.
• Do nultého ročníka základnej školy (ak bude zriadený) sa prijíma dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so zdravotným znevýhodnením, u ktorého je predpoklad, že jeho zaradením do nultého ročníka sa jeho vývin vyrovná. Do nultého ročníka sa prijíma aj dieťa podľa § 19 ods. 4 až 7.
• Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
• O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia nariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

Škola neorganizuje špeciálne prijímacie konania. Počas zápisu do prvého ročníka využíva možnosti depistážneho vyšetrenia školským psychológom, zisťovanie komunikačných a grafomotorických zručnosti žiakov.

5. Dlhodobé projekty

Škola už od roku 2000 sa pravidelne zapája do národných projektov v oblasti IKT, športu, kultúry, a edukácie. Dlhodobo je zapojená do projektu Školy podporujúce zdravie, enviromenálneho projektu Ľudia pre stromy a Strom života, Kde vodníci ešte spia, Infovek, v rámci celoštátnych projektov ESF Ďalšie vzdelávanie učiteľov informatiky (ĎVUi), Koncepcia vzdelávania cudzích jazykov na ZŠ, Modernizácia vzdelávacieho procesu na ZŠ, Otvorená škola pre IKT a šport, Digitálni štúrovci, Dental alarm, a medzinárodného projektu Comenius – školské partnerstvá. So školami z dánskeho Ribe, španielskeho Viernoles, poľských Wroniek udržiava aj naďalej kontakty. Spolupracuje v rámci cezhraničnej spolupráce so Szkolou podstawowou v Brzeznej v Poľsku. Výbornú spoluprácu má aj s osobnosťami športu a kultúry. V posledných rokoch sa zapojila do športových projektov v mini hádzanej - TIPOS MINIHANDBALL LIGA  a v mini futbale žiakov a žiačok 1. stupňa základných škôl 21. ročníka McDonald’s Cup. Dominantnými projektmi, v ktorých je zapojená a získala grantovú finančnú podporu z Nadácie pre deti Slovenska, sú Škola inkluzionistov (2018-19) a projekt Trieda v prírode – altánok (2019-20). V rámci medzinárodného projektu je zapojená do enviroprojeku Les v škole. 

6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektami

Škola veľmi dobre spolupracuje so zriaďovateľom školy, obecným zastupiteľstvom i rodičovskou verejnosťou. Kvalitná spolupráca je aj s firmami a súkromnými podnikateľmi z obce Záhradné, ktorí jej pomáhajú v oblasti údržby školy. V škole pracuje päťčlenná rada školy, ktorá je zložená v súlade s platnou legislatívou. Predsedom rady školy je učiteľka Mgr. A. Nováková. RŠ pracuje na základe vypracovaného plánu práce a zasadá pravidelne minimálne štyrikrát v školskom roku. Na svoje rokovania prizýva aj riaditeľa školy. Rodičovské združenie (RZ) od 11/2018 bolo pretransformované na OZ Záhradníček, ktorého členovia sú všetci rodičia a zákonní zástupcovia našich žiakov a pracuje pod vedením rady rady OZ a pravidelne sa stretáva minimálne dvakrát počas školského roka.  Spolupráca s pedagogicko-psychologickou poradňou je na slabej úrovni, zapríčinenej jej nečinnosťou. Očakávame od jej zamestnancov pružnejšie riešenie úloh a problémov.  Výborná spolupráca je aj s PF PU v Prešove, kde jej študenti absolvujú priebežnú a súvislú prax, MPC v Prešove a vydavateľstvom Orbis Pictus Istropolitana v Bratislave.

7. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

Škola má štyri samostatné učebne pre jednotlivé triedy, ktoré sú zariadené moderným nábytkom a dostatočným počtom  žiackych stolov a stoličiek, ktoré sú prispôsobené detskej fyziognómii. V každej učebni je plnohodnotná multimediálna tabuľa. Má zriadenú odbornú učebňu výpočtovej techniky s 12 počítačovými zostavami pre žiakov a učiteľským PC. V každej učebni je dataprojektor a multimediálna tabuľa e-Beam. Disponuje s kvalitným operačným a edukačným softwarom pre žiakov a učiteľov. Škola má malú telocvičňu s náradím a náčiním pre cvičenie mladších žiakov. Tá sa využíva aj ako spoločenská miestnosť na rôzne oslavy, plenárne RZ, karneval a kultúrno-spoločenské vystúpenia. Na prízemí školy sa nachádza pomerne dobre vybavená školská knižnica spojená, ktorú priebežne dopĺňame o nové knižné tituly. Stravovanie žiakov je zabezpečené v priestoroch materskej školy, kde sa nachádza aj školská kuchyňa. Škola je dobre vybavená učebnými pomôckami a didaktickou technikou, ktoré sú priebežne dopĺňané o nové zariadenia a učebné pomôcky. Škola má k dispozícii viacúčelové školské ihrisko a telocvičňu v prírode. Na základe vypracovaných projektov máme záujem pokračovať v budovaní školského športového areálu. V areáli školy je ovocný sad a chceme pre pestovateľské práce zriadiť školský pozemok s fóliovníkom.  Škola má záujem vytvoriť aj  bezbariérový prístup, pre potreby žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Počas školského roka sme doplnili veľké množstvo moderných učebných pomôcok, čo umožnilo  tvorivejšie a efektívnejšie vyučovanie.

8. Škola ako životný priestor

V interiéri i exteriéri školy pedagógovia v spolupráci so zriaďovateľom i rodičmi sa snažia vytvoriť esteticky pôsobivé a kultivované prostredie pre žiakov i zamestnancov školy. V interiéri sú umiestnené žiacke výtvarné práce, diplomy a ocenenia žiakov, paravány s aktivitami školy, fotogaléria z projektových stretnutí medzinárodného projektu Comenius a kvetinová výzdoba. Exteriér školy je upravený na základe vypracovaného odborného projektu a tvoria ho kvetinové záhony, skalky, okrasné i ovocné stromy. Je potrebné ešte upraviť časť chodníka a tribúnu pri školskom ihrisku.

 

9. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Škola deklaruje pravidelné budovanie, obnovovanie a dodržiavanie základných bezpečnostných a proti požiarnych predpisov. V učebniach, na chodbách i sociálnych zariadeniach sú použité materiály vyhovujúce normám BOZP a PO. Pravidelne sa  vykonávajú bezpečnostné previerky a revízie zariadení školy. Nedostatky sa snažíme ihneď odstrániť. Žiaci i zamestnanci školy sú minimálne raz ročne školení o pravidlách BOZP a PO, ktoré vykonáva bezpečnostný techník, riaditeľ školy a triedni učitelia. V škole sa snažíme využívať UP a materiály, ktoré znižujú nebezpečenstvo úrazu žiakov i zamestnancov školy na minimum.

 

Ciele výchovy a vzdelávania školského vzdelávacieho programu

Ciele výchovy a vzdelávania predstavujú spoločný základ pre konkretizované predmetové ciele

a špecifické ciele prierezových tém, ktoré sa majú vzdelávaním naplniť. Na 1. stupni sa vyvážene

venuje pozornosť nielen kognitívnym a intelektuálnym aspektom vzdelávania, ale rovnocenne aj

sociálnemu a emocionálnemu rozvoju žiakov. Uvedené hľadisko sa premieta do všeobecných cieľov

vzdelávania:

• vytvárať u žiakov 1základy gramotností prostredníctvom rozvíjania kľúčových kompetencií;

• poskytovať každému žiakovi mnohostranné možnosti na vlastné objavovanie a skúmanie

najbližšieho sociálneho, prírodného a kultúrneho prostredia;

• viesť žiakov k poznávaniu a postupnému využívaniu svojich individuálnych predpokladov

a efektívnych spôsobov vlastného učenia sa;

• rozvíjať kognitívne schopnosti žiakov aktívnym riešením problémov samostatne aj v skupinách

a vytvoriť tak u nich základy pre tvorivé a kritické myslenie;

• rozvíjať sociálne kompetencie a podporovať prosociálne správanie žiakov;

• viesť žiakov k zodpovednému aktívnemu prístupu k ochrane a upevňovaniu svojho zdravia;

• viesť žiakov k uplatňovaniu svojich práv, plneniu svojich povinností a rešpektovaniu práv iných

ľudí.

Charakteristika školského vzdelávacieho programu

 

1. Pedagogický princíp školy (vlastné ciele výchovy a vzdelávania )

Základnou prioritou našej ZŠ je zabezpečenie kvalitného edukačného procesu postaveného na princípoch demokratickej komunikácie, kreativity a individuálneho prístupu k žiakom vo výchovno-vzdelávacom procese. Jeho garantom sú naši kvalitní pedagógovia, ktorí žiakom vytvoria podmienky pre ich bezproblémové zvládnutie učebných plánov, osnov a štandardov pre jednotlivé predmety a ročníky, ktoré sú v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a Školským vzdelávacím programom. Od ich zvládnutia závisí, ako dokážu žiakov viesť, vychovávať, naučiť, tvorivo ich ovplyvňovať, komunikovať a žiť s nimi v škole i mimo nej.

 

Generálnym cieľom našej školy je inkluzívne vzdelávanie, ktoré  je spoločné vzdelávanie detí s rozmanitým potenciálom na zabezpečenie rovnosti ich šancí. Naša škola je otvorená všetkým deťom v lokalite a pripravená na to, aby im umožnila naplniť ich základné právo na kvalitné vzdelanie. Inkluzívne prostredie je prirodzené a vytvára príležitosti pre účasť na dianí pre každého jednotlivca. Odlišnosť a rozmanitosť je príležitosť prospešná celku. Inkluzívne vzdelávanie podporuje dynamický systém vzdelávacích a odborných služieb, ktorý flexibilne reaguje na potreby dieťaťa, rodiny a učiteľa. Je to proces, nie stav. Podobná definícia vychádza aj z dokumentov UNESCO zverejnená v Učiacom sa Slovensku (s. 16, 2018).

Naša škola komplexnú podporu (spolupráca, identifikácia potrieb a vhodných intervencií, terapia) ponúka čo najbližšie k dieťaťu, jeho rodine a učiteľovi na 3 úrovniach: na úrovni dieťaťa, rodiny a učiteľa, na úrovni triedy ako spoločenstva a na úrovni školy, školského obvodu a širšej komunity.

Kľúčové oblasti a ciele sú:

• Prechádzať od diagnostiky (od pochopenia problému) k identifikácii potrieb každého jednotlivca: dieťaťa, učiteľa, rodiča, triedy, školy, komunity.
• Ochrana práv detí/rodín/učiteľa v školách a školských zariadeniach, naplnenie ich potreby úcty a rešpektu, prináležitosti a vytváranie príležitostí na učenie, čo zahŕňa aj identifikovanie a odstraňovanie prekážok, ktoré zmysluplnému a efektívnemu učeniu sa bránia.
• Učiteľ je nositeľom zmeny prístupu, kľúčovou vzťahovou osobou pre žiaka a jeho rozvoj. Pri svojej práci dostáva aktívnu podporu zo strany tímu odborníkov.
• Učiace sa spoločenstvo vytvára prostredie, ktoré podnecuje vzájomné učenie sa a vytvára podmienky pre osobnostný rast a prípravu na život. Dieťa, ktoré sa učenia z akéhokoľvek dôvodu nemôže plnohodnotne zúčastňovať, je identifikované a dostáva účinnú pomoc. Prevencia a terapia sa integruje do výchovného pôsobenia školy (facilitácia, reflexia, podpora komunikácie emócii a potrieb, sebavyjadrenia a pod.)
• Subsidiarita a decentralizácia podpory na rôznych úrovniach znamená, že čo je možné, aby urobilo dieťa, robí dieťa, čo je možné, aby podporil učiteľ, podporí učiteľ, k čomu je bližšie odborník v škole, tomu odborník napomáha, čo môže manažovať riaditeľ, realizuje riaditeľ a pod. Podpora je výsledkom tímovej spolupráce. V duchu princípov slobody a zodpovednosti sa kompetencie približujú čo najbližšie k zainteresovaným a nekumulujú sa vyššie, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Právomoci sú decentralizované na tie úrovne, kde je ich výkon z hľadiska zmysluplného a efektívneho učenia sa najefektívnejší.

 

V súlade so zákonom č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní – Školský zákon, v znení novelizácií a doplnkov  je našim cieľom, aby  žiaci:

• získali vzdelanie podľa tohto zákona,
• získali kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom - materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,
• ovládali základy jedného cudzieho jazyka a vedeli ho na primeranej úrovni používať,
• naučili sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,
• rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami požadovaných na ďalšom stupni vzdelávania  a neskôr aj na trhu práce,
• prostredníctvom aktívnej inklúzie vytvárať a posilňovať úctu k rodičom a osobám s postihnutím, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,
• získali a posilňovali úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
• pripravovali sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
• naučili sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
• naučili sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životného prostredia a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
• získali všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

           

Tieto všeobecné ciele chceme dosiahnuť ich rozpracovaním a realizovaním v našom  edukačnom procese následovne:

• postupne premeniť tradičné memorovacie a encyklopedické vzdelávanie na tvorivo - humánnu edukáciu v súlade s inklúziou,
• chceme žiakov pripraviť pre život a poskytnúť im rozvoj kľúčových kompetencií, čo najviac uplatňovať komunikatívnosť, tvorivosť, hravosť, a tak prispieť k trvalému prerodu v myslení mladej generácie, na základe inkluzívneho vzdelávania,
• pozornosť budeme spoločne venovať zabezpečovaniu rozvoja individuality osobnosti a dáme šancu každému žiakovi, aby sa rozvíjal podľa svojich schopností a bolo mu umožnené zažiť úspech,
• zabezpečíme podmienky na vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami tak, aby mali rovnocenný prístup k vzdelávaniu,
• žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami budú mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program komunikovaný s špecialistami,
• naším princípom je tiež viesť žiakov k tvorivému, kritickému mysleniu, naučiť ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou, vzájomne sa rešpektovať a byť schopní celoživotne sa vzdelávať, formovať u nich tvorivý životný štýl, vnútornú motiváciu, emocionálnu inteligenciu, sociálne cítenie a hodnotové orientácie,
• veľký dôraz budeme klásť na vytvorenie dobrého tímu a klímy v triede, na rozvíjanie sebapoznania a sebahodnotenia žiaka,
• vychovávať žiakov v duchu humanistických princípov, empatie a inklúzie,
• v spolupráci s rodičmi žiakov vychovať pracovitých, zodpovedných, morálne vyspelých a slobodných ľudí a to všetko v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa a ich ochrane pred nežiaducimi patogennými javmi.

 

Výchovu a vzdelávanie budeme usmerňovať tak, aby sme optimálne rozvíjali schopnosti jedinca. Výsledkom tohto úsilia by mal byť vzdelaný, vlastenecky cítiaci občan SR schopný komunikácie v rodnom i cudzom jazyku, tolerancie, disponujúci  vedomosťami, zručnosťami a schopnosťami tvorivo ich uplatňovať v praxi, demokraticky a empaticky sa správať, konať a rozhodovať.

Vo výchovno-vzdelávacom procese budeme klásť dôraz na humanizáciu a hodnotovú orientáciu žiakov, efektívnosť a skvalitnenie práce vo edukačnom procese.

Vytvoríme podmienky pre aktívne zapojenie sa do procesu informatizácie školy na základe realizácie už vytvorených prebiehajúcich a pripravovaných projektov.

Našou snahou je vytvoriť školu 21.storočia, ktorá bude otvorená žiakom, ale aj ostatnej komunite z obce a celého regiónu. Bude spájať kvalitný vysoko-odborný edukačný proces s mimoškolskými aktivitami v prospech rozvoja individuálnych osobností žiakov so zameraní na ich uplatnenie v kolektíve a osobnom živote.

 

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania

Naša základná škola je zameraná na elementárne vzdelávanie žiakov primárneho stupňa vzdelávania rozvíjajúce afektívne a kognitívne stránky našich žiakov na fundamente inkluzívneho vzdelávania. Vychádzajúc z analýzy SWOT, odbornej kvalifikovanosti i materiálno technického zabezpečenia edukačného procesu sú vytvorené výborné podmienky na plnenie vytýčených cieľov, ktoré sú rozpracované v súlade s učebným plánom, štátnym i školským vzdelávacím programom, učebnými osnovami a štandardami pre jednotlivé predmety. Prostredníctvom školských a mimoškolských aktivít rozvíjame u žiakov vzťah k človeku, rodine, rodnej obci, vlasti i celej civilizácii a ekológii. Cielene vytvárame pozitívny vzťah k prírode, kultúre a športu. Vštepujeme žiakom vzťah regionálnemu folklóru, histórii a ľudovej slovesnosti. Vytvárame priestor pre zmysluplné využívanie voľného času v rámci mimoškolských aktivít.

Stupeň vzdelania

ISCED 1

Základné vzdelanie - primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy

alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

3. Profil absolventa

Absolvent primárneho vzdelávania má osvojené základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej a mediálnej gramotnosti, ktoré sa budú postupne rozvíjať v rámci nižšieho stredného stupňa vzdelávania.

Všeobecné kompetencie:

Absolvent našej školy (Primárny stupeň ZŠ) má  ovládať a tvorivo v rôznych životných situáciách vedieť používať získané vedomosti a zručnosti, ktoré sú uvedené v učebných osnovách a štandardoch pre jednotlivé vyučovacie predmety.

Kľúčové kompetencie:

Na veku primeranej úrovni disponuje nasledujúcimi kľúčovými kompetenciami:
• pozná a uplatňuje účinné techniky učenia sa;
• vyjadruje sa súvisle písomnou aj ústnou formou, v materinskom, štátnom jazyku;
• rozumie najzákladnejším slovným spojeniam v anglickom jazyku a dokáže ich používať;
• využíva základné matematické myslenie na riešenie praktických problémov v každodenných
situáciách;
• vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri učení sa, pozná riziká spojené
s využívaním internetu a médií;
• získa základy uplatňovania kritického myslenia pri práci s informáciami;

• dokáže aplikovať osvojené prírodovedné a spoločenskovedné poznatky vo svojej činnosti,
v starostlivosti o seba a druhých;
• rozpozná v škole a vo svojom najbližšom okolí určitý problém, premýšľa o jeho príčinách a vie
navrhnúť riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností;
• váži si seba i druhých, dokáže ústretovo komunikovať a spolupracovať;
• správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
• má vzťah ku kultúrno-historickému dedičstvu, ľudovým tradíciám a umeniu, s ktorými sa
stretáva vo svojom živote;
• dokáže byť tolerantný, snaží sa pochopiť druhého, pozná a toleruje jeho kultúru, tradície,
spôsob života;
• uvedomuje si, že má svoje práva a povinnosti, rešpektuje práva iných.

Má samostatne a uvedomene zvládnuť spisovnú komunikáciu v rodnom jazyku i komunikáciu v cudzom jazyku na úrovni A1 slovom i písmom. V praxi používať numerické počítanie na základe zvládnutých algoritmov a logického myslenia. Na elementárnej úrovni poznať a vedieť sa orientovať v prírodných javoch, využívať základy ekologického myslenia, orientovať sa v základných spoločenských a sociálnych  situáciách. Mať vytvorený základ pre vnímanie a produkciu umenia na elementárnej úrovni. Cielene a systematicky naďalej budovať vzťah k starostlivosti o vlastné fyzické i psychické zdravie, šport a zdravý životný štýl. Byť  schopný vytvárať dobré medziľudské vzťahy, byť  schopný hodnotiť  svoju úlohu v škole, v rodine a v spoločnosti. Má byť schopný vyhľadávať, hodnotiť a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojiť  si metódy štúdia a  práce s informáciami a byť  si vedomý svojich kvalít.  Chceme, aby náš absolvent bol čestný, statočný, usilovný, svedomitý a samostatný. Absolvent so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má splniť uvedené kritéria na úrovni zodpovedajúcej klasifikácii jeho postihu. K rozvoju kompetencií prispieva celý vzdelávací obsah, organizačné formy a metódy výučby, podnetné sociálno-emočné prostredie školy, rôzne aktivity uskutočňované v škole, ale aj v mimovyučovacej a mimoškolskej činnosti.
 

4. Pedagogické stratégie

Vyučovacie pedagogické stratégie, metódy a formy práce budú podporované  didaktickou technikou, modernými učebnými pomôckami a prostredníctvom samostatných malých školských projektov, tímových projektov, skupinovej a samostatné práce, prezentácia a obhajoby svojich vedomostí, ktorými sa budú žiaci s pedagógmi smažiť o zvýšenie úrovne afektívnych i kognitívnych vedomostí žiakov. Dôraz bude kladený na samostatnosť a zodpovednosť za učenie sa. Využívanie IKT v edukačnom procese a ďalšie zapájania sa do národných a medzinárodných projektov.

V oblasti kognitívnej výchovy je naším cieľom rozvíjať u žiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu a pozitívne sebahodnotenie. Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín žiakov so slabšími vyučovacími výsledkami a podporou  individuálnych schopností.

Školský špeciálny pedagóg poskytne odbornú pomoc žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ich rodičom a zamestnancom školy.

Pri  prevencii patogénnych javov, drogových závislostí a asociálnych prejavov sa chceme zamerať najmä cez afektívne aktivity v spolupráci s rodičmi, odborníkmi na danú oblasť a vlastným príkladom.

Chceme vyhľadávať a podporovať talenty v jednotlivých oblastiach a rozvíjať ich do maximálnej možnej miery. Budeme preferovať samostatnú prácu žiakov a podporovať využívanie individuálnych schopností a vedomosti v prospech kolektívnej práce na cieľavedomé zvládanie učiva.

Dôležitým odporúčaním do budúceho školského roka je pre nás  potreba orientácie na pozitívne hodnotenie žiakov, najmä slabo prospievajúcich žiakov, pre ich zvýšenie vnútornej motivácie.

Výchovné a vzdelávacie stratégie

Spoločné postupy, ktoré vedú k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov. Sú uplatňované všetkými pedagogickými pracovníkmi vo vyučovaní i mimo neho.

1. Kompetencie k učeniu - viesť žiakov k zodpovednosti za svoje vzdelávanie, umožniť žiakom osvojiť si stratégie učenia a motivovať ich pre celoživotné vzdelávanie.

• Vo vyučovaní kladieme dôraz na čítanie s porozumením, prácu s textom, vyhľadávanie informácií (v literatúre a na internete).
• Učíme žiakov plánovať organizovať a hodnotiť ich činnosti.
• Uplatňujeme individuálny prístup k žiakom, snažíme sa im dát šancu prežiť úspech.
• Na praktických príkladoch vysvetľujeme zmysel a cieľ učenia a posilňujeme pozitívny vzťah k učeniu.
• Podporujeme samostatnosť a tvorivosť žiakov: najmä  využívame možnosti projektového vyučovania, na konci 4. ročníka spracujú žiaci veku primerane záverečnú prácu v ktorej sa odrazia ich komplexné vedomosti získané v primárnom vzdelávaní.
• Umožňujeme žiakom pozorovať a experimentovať, porovnávať výsledky a vyvodzovať závery.
• Pri hodnotení sa snažíme používať pozitívnu motiváciu.

2. Kompetencie k riešeniu problémov - podnecovať žiakov k tvorivému mysleniu, logickému uvažovaniu a k riešeniu problémov.

• Vytvárame praktické problémové úkoly a situácie a učíme žiakov tieto problémy riešiť.
• Používame vo vyučovaní netradičné úlohy.
• Podporujeme rôzne i originálne spôsoby riešení problémov.
• Podporujeme tímovú spoluprácu pri riešení problémov.
• Vedieme žiakov k vhodnému využívaniu rôznych informačných zdrojov.
• Žiaci môžu svoje myšlienky a nápady prezentovať v školskom časopise Záhradníček.
• Podľa svojich schopností sa zapájajú do súťaží.

3. Kompetencie komunikatívne - viest žiakov k otvorenej, všestrannej a účinnej komunikácii.

• Vedieme žiakov k rozvíjaniu komunikačných zručností v materinskom a cudzom jazyku.
• Podporujeme rozvoj komunikačných  zručností v informačných a komunikačných technológiách.
• Kladieme dôraz na kultivovanú úroveň komunikáciu.
• Netolerujeme agresívne, hrubé, vulgárne a nezdvorilé prejavy chovania žiakov, zamestnancov školy i rodičov.
• Vedieme žiakov ku vhodnej komunikácii v oblasti sociálnych vzťahov. Využívame rôznych školných akcií k posilneniu priateľských vzťahov medzi triedami a jednotlivcami (škola v prírode, tvorivé dielne, športové súťaže).

• Učíme žiakov prezentovať svoje názory, vhodnou formou ich obhajovať a zároveň počúvať názory iných.
• Vyžadujeme dôsledné dodržiavanie pravidiel stanovených v školskom poriadku a umožňujeme žiakom podieľať sa na zostavovaní týchto pravidiel.

4. Kompetencie sociálne a personálne - rozvíjať u žiakov schopnosť spolupracovať a rešpektovať práci vlastní a druhých

• Používame rôzne metódy vyučovania: frontálne vyučovanie, práce vo dvojiciach a v skupinách, kooperatívne vyučovanie, metódy kritického myslení.
• Učíme žiakov pracovať v tímoch.
• Učíme žiakov hodnotiť prácu týmu, svoju prácu a prácu ostatných členov týmu.
• Podporujeme vzájomnú pomoc žiakov.
• Podporujeme integráciu žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami do triednych kolektívov.
• Netolerujeme prejavy rasizmu, xenofóbie a nacionalizmu.
• Priebežne sledujeme sociálne vzťahy v triede.
• Učíme žiakov odmietavému postoju k všetkému, čo narušuje dobré vzťahy medzi žiakmi.
• Dôsledne vyžadujeme dodržiavanie spoločne dohodnutých pravidiel chovania, na ktorých sa žiaci podieľajú.

5. Kompetencie občianske - pripravovať žiakov ako slobodné a zodpovedné osobnosti, uplatňujúce svoje práva a plniace svoje povinnosti

• Vedieme žiakov k sebapoznávaniu, sebaúcte a k úcte k druhým ľuďom.
• Využívame modelové príklady k demonštrovaniu pozitívnych a negatívnych prejavov chovania ľudí.
• Využívame pomoc a skúsenosti odborníkov – OPPP, polície…
• Disciplinárne priestupky sa snažíme riešiť individuálne, rozumne a spravodlivo.
• Zoznamujeme žiakov so základnými právnymi normami.
• Ponúkame žiakom rôzne záujmové aktivity ako protiváhu nežiaducim sociálnym patologickým javom.
• Učíme žiakov chrániť životné prostredie.
• Pri vyučovaní využívame miestne historické súvislosti a prírodné podmienky, vedieme žiakov k pozitívnemu vzťahu k svojej obci.

6. Kompetencie pracovné - viesť žiakov k pozitívnemu vzťahu k práci, naučiť ich používať pri práci vhodné materiály a chrániť svoje zdravie pri práci, pomoc žiakom pri voľbe ich budúceho povolania

• Vedieme žiakov k pozitívnemu vzťahu k práci, dobrú prácu vždy pochválime.
• Pri vyučovaní vytvárame tvorivé pracovné prostredie.
• Vedieme žiakov k dodržiavaniu určených pravidiel, k ochrane zdravia a k plneniu svojich povinností.
• Rôznymi formami (exkurze, film, beseda) zoznamujeme žiakov s rôznymi profesiami.

5.  Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

a) Žiaci so zdravotným znevýhodnením:

• škola je otvorená pre žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorých odporúča po vyšetrení psychológ a špeciálny pedagóg na integráciu do bežného kolektívu triedy,
• priestorové úpravy, ktoré integrovaní žiaci vyžadujú škola realizovala základnou úpravou v triedach,
• Škola spolupracuje so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie OPPP v Prešove a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva,
• CŠPP P. Sabadoša, ul. Hurbanistov v Prešove,
• Súkromným CŠPP v Košiciach,
• interní zamestnanci absolvujú pravidelnú odbornú prípravu k integrácii a inklúzii,
• spolupráca s rodičmi a ďalšími subjektami je podľa potreby,
• materiálne zabezpečenie pre vzdelávanie týchto žiakov a to špeciálne učebnice, učebné a kompenzačné pomôcky a pod. škola zabezpečuje priebežne podľa potreby,
• každý integrovaný žiak má vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Vypracúva ho triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom a konzultuje so zákonným zástupcom žiaka,
• špecifiká hodnotenia a klasifikácie vzdelávacích výsledkov žiakov sú v súlade s kritériami hodnotenia a klasifikácie žiakov s VVP,
• pre týchto žiakov nie sú vytvorené žiadne špeciálne vyučovacie predmety,
• škola v súčasnosti nemá špecifiká, ktoré by boli potrebné na zabezpečenie vo vzdelávaní týchto žiakov (napr. posunková reč pre žiakov so sluchovým postihnutím, špeciálne počítačové programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, fyzioterapeutická starostlivosť a pod.).

 

b) Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia:

      -    v našej škole v súčasnosti nie sú,

      -    škola dokáže vytvoriť vhodné podmienky na edukáciu aj pre takýchto žiakov v súlade s platnou               

           legislatívou,

• školu navštevujú aj žiaci z náhradnej profesionálnej rodiny,
• škola umožňuje edukáciu aj žiakom z iných školských obvodov.

c) Žiaci s nadaním:

• škola nemá vytvorené podmienky pre edukáciu nadaných žiakov, preto takýchto žiakov odporúčame do základnej školy v okresnom meste, alebo do ZUŠ vo Veľkom Šariši, ktorá má elokované pracovisko v našej škole (hudobný a výtvarný odbor).
• umelecký a športový   potenciál rozvíja v mimoškolskej krúžkovej činnosti.

 

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

 

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy a aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce a návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je tiež zhodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami.

Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z platnej legislatívy a metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu. Okrem sumatívnych výsledkov sa sústredíme na rozpracovanie formatívneho hodnotenia výsledkov žiakov formou hodnotiaceho portfólia. 

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe vypracovaných kritérií, prostredníctvom ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon. Budeme odlišovať hodnotenie spôsobilostí od hodnotenia správania.

Práce v hodnotiacom portfóliu:

Povinné práce v hodnotiacom portfóliu:

Vybrané písomné práce z jednotlivých predmetov (SJaL, M, Prírodoveda, AJ)

Prezentovanie ľubovoľnej témy v jazykovom vyučovaní, výtvarné práce.

Voliteľné – vychádzame z toho, čo je obsahom vzdelávania v danom ročníku:

Triedny, resp. školský časopis – príspevky.

Interné projekty v triede a v rámci školy.

Výsledky zo súťaží žiakov.

Výtvarné práce.

Projekty.

2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

Hodnotenie zamestnancov bude vychádzať z vytvorených kritérií a plnenia si pracovných povinností vyplývajúcich z vnútorného priadku školy pre pedagogických a hospodárskych zamestnancov a plánu vnútroškolskej kontroly na základe bodového hodnotenia. Body sa budú prideľovať na základe:

• Pozorovania (hospitácie).
• Rozhovoru.
• Výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod.).
• Sledovania pokroku žiakov vo výsledkoch pod vedením učiteľa.
• Hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.
• Hodnotenia pedagogických a hospodárskych zamestnancov vedením školy.
• Vzájomného hodnotenia učiteľov (čo si vyžaduje aj vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“).
• Nepriame hodnotenia učiteľov žiakmi.

 

3. Hodnotenie školy

 

Cieľom hodnotenia je, aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako zvládajú požiadavky na ne kladené. A preto, aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.

Dôraz je kladený na:

- konštatovanie úrovne stavu,

- zisťovanie súvislostí a okolností, ktoré výsledný stav ovplyvňujú.

 

Vlastné hodnotenie školy je zamerané na:

• Ciele, ktoré si škola stanovila, najmä v koncepčnom zámere rozvoja školy a v školskom vzdelávacom programe,  ich reálnosť a stupeň dôležitosti.
• Posúdenie ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe.
• Oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých škola dosahuje slabšie výsledky, včítane návrhov a opatrení.

Pravidelne monitorujeme:

• Podmienky na vzdelanie
• Spokojnosť s vedením školy a učiteľmi
• Prostredie – klíma školy
• Priebeh vzdelávania – vyučovací proces- metódy a formy vyučovania
• Úroveň podpory žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
• Výsledky vzdelávania
• Riadenie školy
• Úroveň výsledkov práce školy   

Kritériom pre nás je:

• Spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov, nadriadených a spolupracujúcich organizácií
• Kvalita výsledkov žiakov, pedagógov a školy

 

Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy sú:

• Dotazníky pre žiakov a rodičov
• Dotazníky pre zamestnancov a absolventov školy 
• Analýza úspešnosti žiakov na súťažiach, olympiádach a v ďalšom štúdiu
• Kontrolné práce a testy
• SWOT analýza

 

Vzdelávacie oblasti

 

Vzdelávacie oblasti sú okruhy, do ktorých patrí problematika príbuzných vyučovacích predmetov.

Zabezpečujú nadväznosť a previazanosť obsahu jednotlivých vyučovacích predmetov patriacich do

konkrétnej oblasti. Umožňujú rozvíjanie medzipredmetových vzťahov.

 

VZDELÁVACIA OBLASŤ	VYUČOVACIE PREDMETY
JAZYK A KOMUNIKÁCIA	SLOVENSKÝ JAZYK A LITERATÚRA CUDZÍ JAZYK úroveň A1 – anglický jazyk
MATEMATIKA A PRÁCA S INFORMÁCIAMI	MATEMATIKA INFORMATIKA
ČLOVEK A PRÍRODA	PRVOUKA PRÍRODOVEDA
ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ	PRVOUKA VLASTIVEDA pre ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským
ČLOVEK A HODNOTY	ETICKÁ VÝCHOVA / NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA: Katolícka cirkev
ČLOVEK A SVET PRÁCE	PRACOVNÉ VYUČOVANIE
UMENIE A KULTÚRA	HUDOBNÁ VÝCHOVA pre ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským VÝTVARNÁ VÝCHOVA
ZDRAVIE A POHYB	TELESNÁ A ŠPORTOVÁ VÝCHOVA

 

Jazyk a komunikácia

Vzdelávaciu oblasť Jazyk a komunikácia tvoria učebné predmety zahrnuté do troch skupín, a to

vyučovacie jazyky, druhý jazyk (slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra,

jazyk národnostnej menšiny a literatúra) a anglický cudzí jazyk.

Spoločným menovateľom oblasti je jazyk, ktorý sa chápe ako potenciálny zdroj osobného a kultúrneho obohatenia človeka, ako nástroj myslenia a komunikácie a ako prostriedok vyjadrovania

emócií. Vzdelávanie preto vedie k vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého

mnohotvárneho prostriedku na získavanie a odovzdávanie informácií, k zvyšovaniu jazykovej kultúry

ústnych i písomných jazykových prejavov žiakov a k rozvíjaniu čitateľských kompetencií zameraných

na príjem textu (čítanie, deklamácia, počúvanie), jeho analýzu a hodnotenie.

Špecifickou zložkou vyučovacích jazykov a druhého jazyka je literatúra, ktorej základom je postupné

rozvíjanie čitateľských kompetencií od úrovne naivného čitateľa k čítaniu s porozumením.

Podstatou oblasti je súhrn predmetových kompetencií, ktoré umožňujú výrazne posilniť

komunikačno-zážitkový model vyučovania a naopak oslabujú tendenciu obsiahnuť školskú podobu

vedných disciplín.

Matematika a práca s informáciami

Matematika na 1. stupni základnej školy rozvíja u žiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné

pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách, pripravuje ich na samostatné získavanie

a aplikáciu poznatkov. Na veku primeranej úrovni rozvíja logické a kritické myslenie žiakov, ich

schopnosť analyzovať a syntetizovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémových úloh (aj

v spolupráci v skupine) a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov

a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov umožní všetkým

žiakom na 1. stupni získať základy digitálnej gramotnosti. Cieľom je zoznámiť sa s používaním

počítača a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií primeraných

veku žiaci získajú základné zručnosti v používaní počítača. Využitím vhodných tém z ostatných

predmetov sa zoznámia s možnosťami kreslenia, trénovania počítania, písania a ďalšími

najtypickejšími druhmi aplikácií.

Človek a príroda

Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematiku vzdelávania spojenú so skúmaním

prírody. V tejto oblasti žiaci dostávajú príležitosť poznávať prírodu ako systém, ktorého súčasťou sú

vzájomné premeny. Na takomto poznaní je založené aj pochopenie dôležitosti prírodnej rovnováhy

pre existenciu živých sústav, vrátane človeka. Prírodovedné predmety svojím činnostným a bádateľským charakterom výučby umožňujú žiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírodných

procesov, a tým si uvedomovať aj užitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom

živote.

Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu tejto oblasti je porozumieť prírodným aspektom

vplývajúcim na život človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom okolí, zaujímať sa o prírodu

a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej zložkách nielen z rôznych zdrojov, ale najmä

prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov.

Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom prírodovedy, ale aj prvouky 4prostredníctvom jej

prírodovednej časti.

Človek a spoločnosť

Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť obsahuje problematiku spojenú s postupným utváraním

predstáv o priestore (bezprostredné miesto života) a čase (ročné obdobie, historické obdobie). Žiaci

sa oboznamujú so spoločenským prostredím. Všímajú si svoje okolie, ľudí, kultúru, históriu, a to

všetko vo vzájomných väzbách. Vytvára sa v nich záujem o krásy prírody, aj ľudské diela v blízkom či

vzdialenejšom okolí. V tomto veku sú žiaci prirodzene zvedaví, hľadajú príčiny fungovania  spoločnosti. Postupné oboznamovanie sa so spoločenskými javmi sa realizuje spôsobom, ktorý

u žiakov rozvíja aj procesuálnu stránku objavovania a skúmania. Dôležité je, aby žiak vnímal zmeny

vo svojom okolí, pochopil ich a snažil sa ich vysvetliť.

Výučba je postavená na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie

problémov na základe osobných skúseností žiakov a úrovne ich kognitívnych schopností.

Vzdelávacie činnosti sú zamerané na podnecovanie zvedavosti a skúmanie javov v bezprostrednom

okolí žiaka. Postupné objavovanie sveta žiakmi je predmetom nielen vlastivedy, ale aj prvouky

(spoločenskovedná časť). Vytvorenie spoločného predmetu, spájajúceho prírodovednú a spoločenskovednú zložku, však podporuje také tematické aktivity, v ktorých sa rozvíjajú vedomosti

a spôsobilosti v oboch vzdelávacích oblastiach.

Prvouka je zahrnutá do dvoch vzdelávacích oblastí, pretože sa skladá z dvoch zložiek – prírodovednej a spoločenskovednej. Spoznávanie prírodného a spoločenského prostredia má niektoré osobité črty a uskutočňuje sa špecifickými poznávacími procesmi, preto zložky ostali formálne oddelené. Špecifikácia obidvoch zložiek sa nachádza v úvode do predmetu prvouka vo vzdelávacích štandardoch.

Človek a hodnoty

Hlavnou úlohou tejto vzdelávacej oblasti je aktívne sa podieľať na formovaní osobnosti žiakov

s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca,

prosociálnosť a univerzálne ľudské hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa

neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale účinne podporuje

pochopenie a zvnútornenie mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi

v súlade.

Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa v primárnom vzdelávaní realizuje v povinne

voliteľných vyučovacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova/náboženstvo.

Predmet etická výchova sa zameriava na výchovu k prosociálnosti. Zvlášť dôležité na tomto stupni

vzdelávania je venovať potrebný čas rozvíjaniu sebaúcty žiakov a úcty k iným, rozvoju sociálnych

zručností orientovaných na interpersonálne vzťahy žiakov a na zvyšovanie ich odolnosti voči

negatívnym sociálno-patologickým, či amorálnym vplyvom, ktoré stále viac zasahujú nižšie vekové

kategórie žiakov.

Základným cieľom predmetu náboženská výchova/náboženstvo, je pomôcť žiakovi zodpovedne

myslieť, emocionálne sa prejavovať a správať vzhľadom na osobne žité náboženstvo a vieru.

Predmet napomáha rozvíjať vzťah k Bohu, reflektuje otázku významu sveta, zmyslu a hodnoty života

a noriem konania človeka a dáva odpoveď na základe zjavenia a viery cirkvi. Umožňuje urobiť osobné

rozhodnutia vo vzťahu k iným konfesiám a náboženstvám, podporuje pochopenie a toleranciu voči

rozhodnutiam druhých. Motivuje k osobnému náboženskému životu a k zodpovednému konaniu

v cirkvi a v spoločnosti.

Človek a svet práce

V primárnom vzdelávaní vzdelávacia oblasť obsahuje návrhy pracovných činností a pracovných

postupov, ktorými sú žiaci vedení k získaniu základných zručností z rôznych oblastí ľudskej práce.

Do vzdelávacej oblastí patrí vyučovací predmet pracovné vyučovanie, ktorý sa zameriava na

vytváranie praktických pracovných návykov žiakov, čím sa dopĺňa ich základné vzdelanie. Žiaci sa tak stretávajú s dôležitou zložkou nevyhnutnou pre uplatnenie sa človeka v reálnom živote a na trhu

práce. Spoznávajú a využívajú technické materiály, konštruujú, spoznávajú základy stravovania a

prípravy jedál, ľudové tradície a remeslá, povolania a získavajú prvé skúsenosti zo sveta práce.

Umenie a kultúra

Vzdelávacia oblasť vytvára priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v živote človeka

a spoločnosti. Učí žiaka vnímať a chápať hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovať

sa rôznymi umeleckými prostriedkami vizuálneho, dramatického, hudobného umenia, písaného

a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje žiakov k súčasnej

kultúrnej ponuke, rozvíja ich kritické myslenie najmä vo vzťahu k masmédiám. Prostredníctvom

tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedičstvo sa žiak oboznamuje s kultúrnou

tradíciou svojho regiónu, národa, krajiny, čím sa u neho rozvíja povedomie kultúrnej identity, ale

súčasne aj interkultúne kompetencie.

V primárnom vzdelávaní je cieľom kontinuálne rozvíjať vrodené a prirodzené predpoklady žiakov

a pozitívne stimulovať sklony k hravosti a spontánnosti. Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný

prostredníctvom vyučovacích predmetov výtvarná a hudobná výchova. Výtvarná výchova vedie

žiaka k spoznávaniu súčasného umeleckého vyjadrovania sveta, vizuálnej kultúry a kultúrnej tradície

svojho regiónu, národa a krajiny. Obsah predmetu je členený do tematických celkov, ktoré kladú

dôraz na rozvoj predstavivosti a fantázie, pozorovacích a vyjadrovacích schopností a zručností pri

práci s nástrojmi a materiálmi. Prostredníctvom tvorivých výtvarných činností a aktivít žiak získava

príležitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor pre vlastnú sebarealizáciu.

Hudobná výchova prostredníctvom hudobných činností rozvíja základné hudobné kompetencie

žiaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vzťahu k hudbe a hudobnému umeniu.

Zdravie a pohyb

Vzdelávacia oblasť poskytuje v primárnom vzdelávaní žiakom priestor na pohybové vyjadrenie sa

a osvojenie si základných pohybových zručností, využiteľných v pohybových aktivitách vo voľnom

čase. Oblasť sa zameriava na základné informácie súvisiace so zdravým spôsobom života,

starostlivosťou o svoje zdravie a pohybovou aktivitou. Realizuje sa vyučovacím predmetom telesná

a športová výchova, ktorého najdôležitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej

aktivite ako k nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu.

Telesná a športová výchova využíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú

k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prispieva k psychickému,

sociálnemu a morálnemu vývinu žiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej aktivite a plní

aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie.

Prostredníctvom pohybu – pohybových cvičení, hier a súťaží pozitívne ovplyvňuje motorický vývin

žiakov. Dôraz sa kladie na individuálne dispozície žiakov, ktoré by mali byť zohľadnené pri plánovaní

obsahu, ako i pri hodnotení žiakov. Dôležité je motivovať žiakov k dosiahnutiu individuálnych

zlepšení vo svojej pohybovej výkonnosti pri rešpektovaní vlastných individuálnych predpokladov.

 

Rámcový učebný plán

Rámcový učebný plán (ďalej aj „RUP“) stanovuje časové dotácie vyučovacích predmetov v ŠkVP podľa ročníkov. Vymedzuje počet voliteľných (disponibilných) hodín 8, ktoré sú konkretizované v školskom vzdelávacom programe nasledujúcimi spôsobmi:

• navýšením hodinovej dotácie existujúceho vyučovacím predmetom ŠVP
• Poznámky k RUP sú pre školu záväzné, škola si však môže v rámci svojho učebného plánu vytvoriť ďalšie poznámky podľa svojich potrieb a možností. Škola môže pri tvorbe školského vzdelávacieho programu rozdeliť hodinové dotácie a vzdelávacie štandardy na celý stupeň vzdelávania pri zachovaní postupnosti jednotlivých vzdelávacích štandardov a celkového počtu vyučovacích hodín jednotlivých učebných predmetov.

 

Vzdelávacia oblasť	Vyučovací predmet	Počet hodín				SPOLU HODÍN
		1. roč.	2. roč.	3. roč.	4. roč.
		ŠVP/ ŠkVP	ŠVP/ŠkVP	ŠVP/ŠkVP	ŠVP/ŠkVP
Jazyk a komunikácia	Slovenský jazyk a literatúra	9	8+1	7+1	7+1	31+3
	Anglický jazyk	0+1	0+1	3	3	6+2
ŠVVP	ILI	0	0	0	0	0
Matematika  a práca s informáciami	Matematika	4	4	4	4	16
	Informatika	0+1	0+1	1	1	2+2
Človek a príroda	Prvouka	1	2	0	0	3
	Prírodoveda	0	0	1+1	2	3+1
Človek a spoločnosť	Vlastiveda	0	0	1	2	3
Človek a hodnoty	Etická výchová/ Náboženská výchova	1	1	1	1	4
Človek a svet práce	Pracovné vyučovanie	0	0	1	1	2
Umenie a kultúra	Výtvarná výchova	2	2	1	1	6
	Hudobná výchova	1	1	1	1	4
Zdravie a pohyb	Telesná a športová výchova	2	2	2	2	8
Dotácia ŠVP		2	3	2	1
Spolu		20/22	20/23	23/25	25/26	88+8=96
Spolu s ILI/RŠF		0	0	0	0	0

Poznámky k deleniu tried: Z hľadiska počtu žiakov nie je potrebné triedy deliť.

V rámci ILI/RŠF sa v 1. a 4. ročníku môže deliť trieda vzhľadom k ILI/RŠF podľa podmienok školy. 

Voliteľné predmety

Pre zvýšenie kvality edukačného procesu a splnenie vytýčených cieľov v oblasti afektívneho, kognitívneho a psychomotorického  vzdelávania sme do UP zaradili v 1. ročníku ANJ (1 h) a INF (1 h).V 2. ročníku SJL (1 h), ANJ (1 h)  INF(1h). V 3. ročníku SJL (1 h), PDV (1h). V 4. ročníku  SJL (1h). Doplnená časová dotácia a jej obsah je rozpracovaný v jednotlivých edukačných predmetoch ŠkVP, IVVP a TVVP pre vybrané predmety.

 

• Rozdelenie tried na skupiny a zriaďovanie skupín sa uskutočňuje spravidla podľa priestorových, personálnych a finančných podmienok školy, podľa charakteru činnosti žiakov, podľa náročnosti predmetu s ohľadom na požiadavky ochrany zdravia a bezpečnosti práce. Vo vyučovacích predmetoch vzdelávacej oblasti Človek a príroda sa rozdelenie žiakov odporúča pri tých témach, kde sa vyžaduje nadobúdanie a overovanie praktických zručností žiakov.
• Voliteľné (disponibilné) hodiny použije škola na dotvorenie školského vzdelávacieho programu. Voliteľné (disponibilné) hodiny je možné využiť na:

a. vyučovacie predmety, ktoré rozširujú a prehlbujú obsah predmetov zaradených do štátneho

vzdelávacieho programu;

b. vyučovacie predmety, ktoré si škola sama zvolí a sama si pripraví ich obsah, vrátane predmetov

vytvárajúcich profiláciu školy a experimentálne overených inovačných programov zavedených do

vyučovacej praxe;

c. vyučovacie predmety, ktorých obsah je doplnením vyučovacieho predmetu pre žiakov so

špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí nemôžu napredovať v rámci bežných

vyučovacích hodín a ktorí postupujú podľa individuálnych vzdelávacích programov;

d. špecifické vyučovacie predmety pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

• Ak má škola vhodné podmienky na vyučovanie predmetu telesná a športová výchova, využije

voliteľné (disponibilné hodiny) v primárnom vzdelávaní na posilnenie uvedeného predmetu, ,

• V primárnom vzdelávaní sa podľa výberu žiaka a možností školy v predmete prvý cudzí jazyk

vyučujú tieto cudzie jazyky: anglický jazyk, francúzsky jazyk, nemecký jazyk, ruský jazyk, španielsky

jazyk, taliansky jazyk. Rozdelenie hodinových dotácií do ročníkov je v kompetencii školy. Rozdelenie uvedené v tabuľke rámcového učebného plánu je iba odporúčaním. Celkový počet vyučovacích hodín jednotlivých vyučovacích predmetov za stupeň vzdelávania musí zostať zachovaný. Rozdelenie vzdelávacích štandardov v učebných osnovách školského vzdelávacieho programu zodpovedá rozdeleniu hodín učebnom pláne školy. Škola pri tvorbe učebného plánu dodržiava zásadu vekuprimeranosti.

• Pri prestupe žiaka prijímajúca škola v prípade zistených odlišností zohľadní žiakovi ich

kompenzáciu spravidla v priebehu jedného školského roku.

• Škola môže po prerokovaní v rade školy v školskom vzdelávacom programe stanoviť vyšší

celkový počet hodín, najviac však na 108 hodín na 1. stupni, Ak sa škola rozhodne zvýšiť počet hodín, tieto sú financované z vlastných zdrojov.

• Podľa tohto rámcového učebného plánu sa vzdelávajú aj žiaci so zdravotným znevýhodnením,

ktorí sú v triede začlenení v rámci školskej integrácie, a to s uplatnením špecifík podľa bodu 7.1.

Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením.

• Rámcový učebný plán vymedzuje týždenný počet vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina má podľa tohto plánu 45 minút. Škola si môže zvoliť vlastnú organizáciu vyučovania11, pričom musí byť zachovaná minimálna celková časová dotácia, ktorá je pri časovej dotácii jedna hodina týždenne 33 hodín ročne.

 

Začlenenie prierezových tém

Stručná charakteristika prierezových tém:

Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla prelínajú cez obsahové vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je možné uplatňovať viacerými formami - ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je používanie aktivizujúcich, interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je v kompetencii jednotlivých učiteľov.

V primárnom vzdelávaní majú prierezový charakter nasledujúce témy:

Osobnostný a sociálny rozvoj,

Výchova k manželstvu a rodičovstvu,

Enviromentálna výchova,

Mediálna výchova,

Multikultúrna výchova,

Regionálna výchova a ľudová kultúra,

Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke,

Ochrana života a zdravia.

 

DOPRAVNÁ VÝCHOVA – VÝCHOVA K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ PREMÁVKE

Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu, afektívnua psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať.

Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií :

- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými právnymi predpismi,

- sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,

- uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista, cestujúci (spolujazdec) a pod.,

- spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,

- schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,

- schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,

- pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,

- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.

ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA

Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou.

Cieľom je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete. Dôležité je, aby žiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môžu pomáhať životnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné - chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v prírode, starať sa o svoje okolie a pod.. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť do viacerých predmetov prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týždeň na environmentálnu výchovu – s teoretickou a praktickou časťou.

Je tiež prispieť k tomu, aby (si) žiak:

 osvojil základné pravidlá a zručnosti pre správanie sa v prírode s ohľadom na organizmy a ich životné prostredie;

 rozpoznal hlavné zmeny vo svojom okolí na základe pozorovania prírody;

 rozpoznal hlavné charakteristiky rôznych druhov životného prostredia;

 poznal a vyberal konkrétne možnosti smerujúce k ochrane a zlepšeniu svojho životného prostredia;  podieľal sa aktívne na zveľaďovaní životného prostredia školy a jej okolia;

 správal sa šetrne k prírodným zdrojom, uskromnil sa v spotrebe, ktorá zaťažuje životné prostredie.

OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ

Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál žiakov, poskytuje žiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný život. Znamená to nielen študijný (akademický) rozvoj žiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby žiak získal kvalitné vzdelanie, k tomu je potrebné aby si už od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu (rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôležité je, aby prierezová téma podporovala u žiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok).

Cieľom je, aby žiak získaval a udržal si osobnostnú integritu, pestoval kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne spôsobilosti potrebné pre osobný a sociálny život a spoluprácu. V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k rodinnej výchove. Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby žiakov. Najviac priestoru má v predmete etická výchova, ale je dôležité aby si učiteľ uvedomil, že na dosiahnutie cieľov tejto prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj v náukových predmetoch. Nevyhnutné je, aby sa všetky témy realizovali prakticky, prostredníctvom vhodných cvičení, modelových situácií, diskusií, hier a iných interaktívnych metód.

Je tiež prispieť k tomu, aby žiak:

 porozumel sebe a iným;

 optimálne usmerňoval vlastné správanie a prejavovanie emócií;

 uprednostňoval priateľské vzťahy v triede i mimo nej;

 osvojil si, využíval a ďalej rozvíjal zručnosti komunikácie a vzájomnej spolupráce;

 nadobudol základné prezentačné zručnosti osvojené na základe postupného spoznania svojich predpokladov a uplatňoval ich pri prezentácii seba a svojej práce; získal a uplatňoval základné sociálne zručnosti pre optimálne riešenie rôznych situácií;

 rešpektoval rôzne typy ľudí, ich názory a prístupy k riešeniu problémov;

 uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom živote.

 

OCHRANA ŽIVOTA A ZDRAVIA

Ochrana života a zdravia (OŽZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných foriem vyučovania – didaktických hier. V rámci témy sa aplikuje učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody (OČP). Ochrana života a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Cieľom spoločnosti je pripraviť každého jednotlivca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými nehodami, živelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k problematike ochrany svojho zdravia a života, tiež zdravia a života iných ľudí. Poskytnúť žiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života. Rozvinúť morálne vlastnosti žiakov, tvoriace základ vlasteneckého a národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaž v náročných životných situáciách.

Je tiež prispieť k tomu, aby (si) žiak:

 rozpoznal nebezpečné situácie ohrozujúce život a zdravie;

 osvojil si praktické zručnosti v sebaochrane;

 pochopil dôležitosť poskytnutia pomoci iným v prípade ohrozenia zdravia a života;

 vedel vhodne zareagovať v prípade potreby poskytnutia prvej pomoci;

 osvojil si základné činnosti súvisiace s pohybom a pobytom v prírode;

 rozvíjal svoju telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť v prírodných podmienkach.

 

Prierezovú tému napĺňa obsah :

- riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana,

- zdravotná príprava,

- pohyb a pobyt v prírode.

VÝCHOVA K MANŽELSTVU A RODIČOVSTVU

Dôležitou súčasťou osobnostného rozvoja žiakov na 1. stupni je príprava na zodpovedné medziľudské vzťahy, manželstvo a rodičovstvo. Prierezová téma Výchova k manželstvu a rodičovstvu je zameraná na utváranie základných vedomostí a zodpovedných postojov v oblasti partnerských vzťahov a rodičovstva v súlade s vedeckými poznatkami a etickými normami. Pri realizácii tém je nevyhnutné vychádzať zo životnej reality žiakov v konkrétnej triede, ich veku, zrelosti, vývinového štádia. Podmienkou je taktný a citlivý prístup pedagóga. Škola môže využiť aj pomoc alebo služby relevantných odborníkov.

Cieľom uplatňovania tejto prierezovej témy je prispieť k tomu, aby (si) žiak:

• osvojil základné poznatky o biologických, psychických a sociálnych zmenách, ktoré ovplyvňujú vývin jeho osobnosti v súčasnosti i v budúcnosti;
• získal základné predpoklady pre zodpovedné rozhodnutia v oblasti medziľudských vzťahov;
• uprednostňoval základné princípy zdravého životného štýlu a nerizikového správania vo svojom (každodennom) živote.

 

MEDIÁLNA VÝCHOVA

Jedným z významných socializačných faktorov ovplyvňujúcich hodnoty, postoje a správanie jedinca sú médiá. Osvojenie schopnosti kompetentného zaobchádzania s médiami je cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy.

Cieľom prierezovej tematiky je, aby žiaci:

- lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom orientovali,

- dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesionálny rast,

- dokázali si uvedomiť si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať,

- vedeli tvoriť mediálne produkty.

Je tiež prispieť k tomu, aby (si) žiak:

 uvedomil význam a vplyv médií vo svojom živote a v spoločnosti;

 pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva využívania, vplyvu médií a ich produktov;

 osvojil zodpovedný prístup pri využívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov;

 nadobudol základy zručností potrebných na využívanie médií.

MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA

Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.

Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí.

Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci žiaci rovnakú príležitosť rozvíjať svoj potenciál. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáže s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať. Multikultúrnu výchovu možno prirodzene začleniť do humanitných a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však možno v obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.

Je tiež prispieť k tomu, aby žiak:

  rešpektoval prirodzenú rozmanitosť spoločnosti;

 spoznával rozličné tradičné aj nové kultúry a subkultúry;

 akceptoval kultúrnu rozmanitosť ako spoločenskú realitu;

 uplatňoval svoje práva a rešpektoval práva iných ľudí.

REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA

Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s prierezovou témou Multikultúrna výchova ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie zaoberá živým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovenskej republiky.

Nakoľko sa vláda Slovenskej republiky zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru a Generálnou konferenciou UNESCO bol schválený: Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva ako aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, odporúčame uvedenú prierezovú tému nenásilnou formou začleniť vo vyučovaní do viacerých predmetov, prostredníctvom ich obsahov ale aj formou projektov, exkurzií a pod. Vhodnými sa javia najmä predmety výtvarná, hudobná, literárna a etická výchova, pracovné vyučovanie ale aj dejepis, prírodoveda, vlastiveda a geografia. V rámci školského vzdelávacieho programu môže byť obsah prierezovej témy zaradený do voliteľných vyučovacích predmetov, ako napr. regionálna výchova, regionálny dejepis, geografia, výtvarné spracovanie materiálu, zborový spev, detské hudobné divadlo, literárno-dramatické divadlo a i.

Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.

Edukačná činnosť je zameraná na to aby žiaci v rámci regionálnej výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, mesta – na funkčné využívanie historických regionálnych ukážok: môj rodný kraj – kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika); jej flóru a faunu – význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov – objavujeme Slovensko – objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavostí Slovenska; povesťami opradené pohoria – cestujeme po Slovensku – oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti z veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov – vychádzať z rodinného prostredia t.j. téma – RODINA – rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi (starými rodičmi, známymi) na besedy; rozhovory so žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska.

Základom našej kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra – kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva – využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy – spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť vo výtvarnom zobrazovaní; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia (piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba – spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec, ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod. – skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií.

Význam na kultivácii osobnosti žiaka má zaradenie prierezovej témy do estetickej výchovy a pri rozvíjaní talentu žiaka vo všetkých druhoch umenia vo voľnočasových aktivitách, ako napr. v základných umeleckých školách (vo všetkých jej odboroch), v centrách voľného času, tiež v zakladaní speváckych či tanečných súborov, divadielok a pod.

Týmito aktivitami pomôžeme pri vytváraní predpokladov u žiakov na pestovanie a rozvíjanie citu ku kráse k tradičnému ľudovému umeniu a uchovávaniu kultúrneho dedičstva našich predkov.

Pod regionálnou kultúrou rozumieme súhrn produktov (hmotných a nehmotných) ľudskej činnosti, ktoré sa viažu na konkrétnu obec alebo región. Regionálna kultúra zahŕňa v sebe lokálne a regionálne kultúrne dedičstvo, ako aj živé kultúrne prejavy fungujúce v každodennom živote, pri sviatkoch a slávnostiach. Regionálna kultúra nadväzuje na regionálne kultúrne tradície a pokladá ich za dôležitú súčasť historickej pamäte i za zdroj identity obce alebo regiónu.

Je tiež prispieť k tomu, aby žiak:

 rozširoval a rozvíjal svoje znalosti o historických, kultúrnych a prírodných hodnotách svojho regiónu;

 vytváral si pozitívny vzťah k svojmu bydlisku, obci, regiónu a krajine;

 rozvíjal svoju národnú a kultúrnu identitu.

 

Tematické celky a témy, v rámci ktorých rozvíjame prierezovú tému REGIONÁLNA VÝCHOVA A TRADIČNÁ ĽUDOVÁ KULTÚRA v školskom vzdelávacom programe:

Obsahuje tri tematické celky:

1. Môj rodný kraj

2. Objavujeme Slovensko

3. Tradičná ľudová kultúra.

 

1. tematický celok: Môj rodný kraj

Témy:

– moja rodina,

– škola, okolie školy,

– obec, mesto, v ktorom žijem (poloha, história a súčasnosť),

– rozprávky, príbehy, legendy spojené s históriou obce, mesta,

– tradičné regionálne zvyky, obyčaje,

– kultúrne pamätihodnosti, monumenty obce, mesta,

– regionálne múzea, prírodovedné múzeá, galérie, skanzeny,

– významné osobnosti regiónu,

– prírodné krásy regiónu,

– náučné chodníky v regióne,

– chránené rastliny a živočíchy na území regiónu,

– minerály, skameneliny, jaskyne na území regiónu,

– tradičné produkty a zamestnania v regióne,

– umelecké produkty, tradičné ľudovoumelecké remeslá regiónu,

– miestne a regionálne jazyky.

2. tematický celok: Objavujeme Slovensko

Témy:

– spoznávanie regionálnej kultúry a najtypickejších prejavov kultúr iných regiónov Slovenska v oblasti ľudových tradícií,

– spoznávanie základných znakov ľudovej kultúry národností žijúcich na Slovensku,

– výber z historických, kultúrnych pamätihodností Slovenska (hrady, zámky, architektúra,

– flóra a fauna na Slovensku,

– chránené územia na Slovensku,

– ľudové piesne a tance, dramatické a výtvarné umenie, tradičné ľudovoumelecké remeslá z regiónov Slovenska,

– geografické zvláštnosti Slovenska, geografické a prírodné monumenty, jaskyne a i.,

– významné osobnosti rôznych oblastí kultúry a histórie Slovenska.

3. tematický celok: Tradičná ľudová kultúra

Tradičnú ľudovú kultúru vnímame ako formy kultúrneho prejavu podporujúcu zachovanie kultúrnej identity. Kultúrnu identitu chápeme ako súhrn postojov, návykov, tradícií, hodnôt, interpretácií a sebainterpretácií, spôsobov myslenia, cítenia a konania (vzorcov správania), ktoré charakterizujú organizovanú skupinu ľudí, jej kolektívnym, spoločným výtvorom.

Tradičná ľudová kultúra je súhrn hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, vytvorených v tradičných spoločnostiach. Prenášala sa z generácie na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej miere písomnou formou.

Tradičná ľudová kultúra ako ucelený a živý systém zanikala postupne s modernizáciou spoločnosti, jej javy sa stali zdrojom kultúrnej a spoločenskej identity, zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, nástrojom tolerancie, občianskej súdržnosti a porozumenia medzi národmi. Je súčasťou materiálneho a duchovného bohatstva Slovenskej republiky. Uchováva sa ako prejav lokálneho, regionálneho alebo kultúrneho dedičstva Slovenska.

Témy:

a) Tradičná hmotná kultúra:

– ľudové staviteľstvo,

– domácke a tradičné remeselné výrobky,

– tradičné remeslá (ich história),

– produkcia potravín a strava,

– odev (kroje na dedine),

– výtvarné umenie a i.,

b) Tradičná nehmotná kultúra:

– ústne tradície a prejavy vrátane jazyka (ľudová slovesnosť, nárečia),

– interpretačné umenie (ľudové hudba, piesne, tance, hry),

– spoločenské praktiky, zvyky,

– rituály a slávnostné udalosti,

– tradície spojené s náboženskými sviatkami (napr. vianočné, veľkonočné a i.),

– zvyky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom,

– folklórne tradície (prejavy tradičnej ľudovej kultúry: ústne, herné, dramatické, spevné, tanečné a hudobné).

Prierezové témy Environmentálna výchova, Mediálna výchova, Multikultúrna výchova, Ochrana života a zdravia, Osobnostný a sociálny rozvoj Regionálna výchova aj Tvorba projektu a prezentačné zručnosti  sú začlenené do jednotlivých predmetov podľa svojho obsahu. Aplikované sú priebežne, počas celého školského roka a uvedené sú v učebných osnovách a TVVP jednotlivých predmetov.

 

Učebné osnovy

 

Tvoria vlastný didaktický program vzdelávania pre každý predmet. Vychádzajú zo Štátneho vzdelávacieho programu a reflektujú profil absolventa a zameranie našej školy.

Obsahujú

1. Charakteristiku predmetu, jeho význam v obsahu  vzdelávania
2. Rozvíjajúce ciele, predmetové spôsobilosti, vychádzajúce z kľúčových spôsobilostí
3. Témy, prostredníctvom ktorých rozvíjame kompetencie, obsah, prierezové témy a prepojenie s inými predmetmi
4. Požiadavky na výstup
5. Metódy a formy práce – stratégie vyučovania
6. Učebné zdroje sú zdrojom informácií pre žiakov. Sú to učebnice, odborná literatúra, odborné časopisy, náučné slovníky, materiálno-technické a didaktické prostriedky a pod.
7. Hodnotenie predmetu

 

Osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania V zmysle platnej legislatívy je žiak so špeciálnymi výchovno

Zohľadňovanie individuálnych potrieb žiaka sa realizuje s cieľom zabezpečiť rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj jeho schopností a osobností a s cieľom dosiahnuť primeraný stupeň vzdelania a jeho primerané začlenenie do spoločnosti.

Na podporu výchovy a vzdelávania žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami škola

zabezpečí najmä:

a) včasnú pedagogickú diagnostiku a v nadväznosti na jej závery v spolupráci s príslušným

zariadením poradenstva a prevencie odbornú diagnostiku (špeciálnopedagogickú, liečebnopedagogickú, sociálno-pedagogickú, logopedickú, psychologickú, medicínsku) diagnostiku,

vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho programu (ak je potrebné), individuálnu

a skupinovú prácu, používanie špeciálnych metód a foriem vyučovania, úpravu vzdelávacích cieľov

a obsahu, uplatňovanie rozličných foriem hodnotenia, aplikáciu špecifických a alternatívnych foriem komunikácie, prípadne iných jazykov a prostriedkov komunikácie, spoluprácu s rodičmi a ďalšie, v závislosti od individuálnej potreby konkrétneho žiaka;

b) materiálne vybavenie, ktoré zahŕňa špeciálne edukačné publikácie, špeciálne vyučovacie

pomôcky, kompenzačné pomôcky, prístroje, digitálne technológie, úpravu prostredia, prípadne

špeciálne miestnosti a učebne;

c) odborný prístup pedagogických a odborných zamestnancov, školského podporného tímu

a zariadení poradenstva a prevencie, podporu pedagogického asistenta;

d) akceptujúce školské prostredie a programy v triedach a školách, ktoré sú zamerané na formovanie

pozitívnych postojov k ľuďom s odlišnosťou a znevýhodnením;

e) odbornú prípravu pedagogických a odborných zamestnancov;

f) finančné zdroje na zabezpečenie špeciálnych materiálnych, odborných a personálnych

podmienok. Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť, okrem prípadov, ak to vzhľadom na jej podmienky preukázateľne nie je možné.

 

Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením

Naša základná škola vzdeláva žiakov so zdravotným znevýhodnením spolu s ostatnými žiakmi školy,

vytvára podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania a odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a v spolupráci so školským podporným tímom.

Škola zabezpečí najmä:

● odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky zodpovedajúce individuálnym potrebám žiaka so zdravotným znevýhodnením a tiež systematickú spoluprácu školy

so zariadením poradenstva a prevencie alebo špeciálnou školou;

● vypracovanie individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý upravuje jednotlivé časti školského

vzdelávacieho programu podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, najmä obsah,

metódy, formy alebo spôsoby hodnotenia a spoluprácu so zákonným zástupcom a pedagogickými

a/alebo odbornými zamestnancami;

● uplatňovanie špecifických foriem komunikácie (slovenský posunkový jazyk, Braillovo písmo),

alternatívnej a augmentatívnej komunikácie, prípadne iných jazykov a prostriedkov komunikácie;

● využívanie rôznych odporúčaných foriem špecifickej pedagogickej a odbornej podpory

a intervencie, ktoré podľa individuálnych potrieb žiaka môžu (ale nemusia) zahŕňať aj využívanie

disponibilných hodín na výučbu špecifických vyučovacích predmetov19, a/alebo na individuálne

alebo skupinové vyučovanie v predmetoch, v ktorých sa žiak vzdeláva podľa individuálneho

vzdelávacieho programu;

● vyučovanie za pomoci ďalšieho pedagogického alebo odborného zamestnanca, individuálne

alebo v skupinách na vyučovaní, prednostne v triede spolu s ostatnými žiakmi alebo mimo triedy,

pričom obsah, formy a postup vyučovania sa konzultuje s príslušným učiteľom;

● možnosť učiteľom flexibilne prispôsobiť rozsah a štruktúru vyučovacej hodiny zohľadňujúc

momentálny psychický stav, správanie a potreby žiakov, ktoré sú dôsledkom ich zdravotného

znevýhodnenia;

● podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť, okrem prípadov, ak to vzhľadom na jej

podmienky preukázateľne nie je možné.

Pracuje podľa rámcových učebných plánov vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktoré tvoria súčasť štátneho vzdelávacieho programu pre príslušný stupeň vzdelávania.

Žiak so zdravotným znevýhodnením sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu

a učebného plánu školy. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú žiakovi so

zdravotným znevýhodnením, aby sa vzdelával podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak

sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Individuálny vzdelávací program žiaka so zdravotným znevýhodnením vypracováva v súlade

s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného

zástupcu žiaka pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským

špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s

ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu nie je potrebné doslovne

postupovať podľa vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, keďže

rozmanitosť potrieb a charakteristík žiakov s jedným druhom zdravotného znevýhodnenia je veľmi

veľká. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby

konkrétneho žiaka.

V špeciálnych triedach pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a v školách pre žiakov so

zdravotným znevýhodnením (špeciálnych školách) sa žiaci vzdelávajú podľa vzdelávacích programov

pre žiakov podľa druhu zdravotného znevýhodnenia20:

Ak vzdelávací program pre žiakov so zdravotným znevýhodnením nezodpovedá charakteru

konkrétnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho

vzdelávacieho programu. Individuálny vzdelávací program zohľadňuje maximálny vzdelávací

potenciál konkrétneho žiaka.

 

Výchova a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov zo SZP je vytvorenie podnetného a podporného prostredia pre

efektívne vzdelávanie, aby bol zabezpečený ich rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu.

Pri výchove a vzdelávaní žiakov zo SZP škola v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania

a v spolupráci so školským podporným tímom zabezpečí najmä:

● prispôsobenie metód a foriem vzdelávania podľa individuálneho prístupu tak, aby boli žiaci

podporení a motivovaní sa efektívne vzdelávať;

● včasné riešenie ťažkostí vo vzdelávaní, využívanie podpory pedagogického asistenta a iné

dostupné možnosti podpory pedagogických a odborných zamestnancov;

● motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov zo SZP a ich rodičov pre pravidelnú dochádzku

na vyučovanie;

● motivovanie a vytváranie podmienok pre žiakov s ohľadom na ich pokračujúce vzdelávanie,

pôsobenie na trhu práce a praktický život;

● prípravu aktivít, v ktorých môžu žiaci prejaviť a uplatniť svoje záujmy, silné stránky

a schopnosti;

● podmienky pre komplexný rozvoj osobnosti žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia;

● v prípade odlišného materinského jazyka žiaka škola v obsahu a metódach vyučovania

individuálne zohľadní mieru jeho znalosti vyučovacieho jazyka.

Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť, okrem prípadov, ak to vzhľadom na jej

podmienky preukázateľne nie je možné.

Vzdelávanie žiakov zo SZP sa uskutočňuje v bežných triedach spolu s ostatnými žiakmi.

V prípade potreby škola môže využiť individuálny vzdelávací program pre konkrétneho žiaka

(vypracovaný na jeden, viacero alebo aj všetky vyučovacie predmety) v súlade

s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného

zástupcu žiaka. Individuálny vzdelávací program vypracováva pedagogický zamestnanec poverený

riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a

odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Ak má žiak zo SZP zároveň

odlišný materinský jazyk a potrebu podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka navštevovanej

školy, škola to zohľadní vo vyučovaní a podľa potreby aj v individuálnom vzdelávacom programe

daného žiaka.

 

Výchova a vzdelávanie žiakov s nadaním

Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov s nadaním je umožniť im vzdelávať sa a rozvíjať v súlade s ich vývinovými charakteristikami (napr. akcelerovaný kognitívny vývin) a s prihliadnutím na možné

vývinové špecifiká, súvisiace s ich nadaním (napr. asynchrónny vývin).

Nadaný žiak sa vzdeláva podľa školského vzdelávacieho programu a rámcového učebného plánu

školy. Ak špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby neumožňujú nadanému žiakovi, aby sa vzdelával

podľa školského vzdelávacieho programu školy, žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho

programu v súlade s odporúčaniami zariadenia poradenstva a prevencie a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka. Individuálny vzdelávací program nadaného žiaka vypracováva pedagogický zamestnanec poverený riaditeľom školy v spolupráci so školským špeciálnym pedagógom, pedagogickým asistentom a odborným zamestnancom školy, prípadne aj s ostatnými vyučujúcimi. Pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu nie je potrebné doslovne postupovať podľa vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním, keďže rozmanitosť potrieb a charakteristík žiakov s nadaním je veľmi veľká. Je potrebné prihliadať primárne na individuálne špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby konkrétneho žiaka, vrátane potrieb vyplývajúcich zo zdravotného alebo sociálneho znevýhodnenia.

Triedy s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov alebo športové triedy možno zriaďovať aj

pre tých žiakov, ktorí neboli diagnostikovaní ako nadaní žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

potrebami, ale vybraní na základe kritérií určených riaditeľom školy. Za triedy pre žiakov s nadaním

sú pokladané iba tie triedy, ktorých žiaci boli ako nadaní diagnostikovaní zariadením poradenstva a

prevencie.

Vo všetkých organizačných formách vzdelávania škola zabezpečí žiakom s nadaním špecifické

podmienky pre úspešné rozvíjanie ich nadania a optimalizáciu vývinu ich osobnosti, najmä:

● špecifikovať v školskom vzdelávacom programe, resp. v individuálnom vzdelávacom programe

ciele vzdelávania s ohľadom na druh a stupeň rozvíjaného nadania, na potrebu všestranného

osobnostného rozvoja nadaných žiakov a na prípadné špecifické vývinové charakteristiky,

súvisiace s nadaním (napr. asynchrónia, dysfunkčný perfekcionizmus, senzitivita);

● zabezpečiť vzdelávanie nadaných žiakov materiálne, metodicky i personálne;

● v prípade potreby spolupracovať so psychológom, prípadne s iným odborným zamestnancom;

● v prípade umelecky nadaných žiakov spolupracovať s odborným pedagógom konkrétnej

umeleckej disciplíny a športovo nadaných žiakov so športovým trénerom;

● akceptovať nadaných žiakov a rešpektovať špecifiká ich osobností a správania;

● dbať na komplexný rozvoj osobnosti nadaných žiakov;

● zamestnávať žiakov zmysluplne, zadávať im stimulujúce úlohy a uplatňovať diferencovaný

prístup vo vyučovaní, vrátane postupov zameraných na rozvoj samostatnosti a tvorivosti žiakov,

napr. projektové vyučovanie;

● umožniť žiakom vzdelávanie pod vedením tútora alebo vzdelávanie v konkrétnom predmete

pod vedením učiteľa školy vyššieho stupňa;

● viesť žiakov k realistickému hodnoteniu vlastných schopností i výsledkov svojej práce,

sebareflexii a sebaprijatiu;

● viesť žiakov k vzájomnej spolupráci.

Tieto podporné opatrenia je škola povinná zabezpečiť, okrem prípadov, ak to vzhľadom na jej

podmienky preukázateľne nie je možné.“

 

Charakteristika odboru vzdelávania a jeho dĺžka

Primárne vzdelávanie poskytuje základy všeobecného vzdelania, osvojenie si elementárnej

gramotnosti a kompetencií nevyhnutných pre ďalšie vzdelávanie. Formuje a rozvíja charakter žiaka

v súlade s etickými hodnotami. Primárne vzdelávanie – prvý stupeň základnej školy tvorí 1. – 4.

ročník základnej školy.

 

Forma výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie sa na prvom stupni základnej školy organizuje dennou formou.

Denná forma štúdia sa môže uskutočňovať aj ako dištančná:

• v celom rozsahu vzdelávania zabezpečovaného školou pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú

dochádzku individuálnym vzdelávaním, preto, že ich zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní

v škole alebo preto, že boli vzatí do väzby alebo sú vo výkone trestu odňatia slobody;

• v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku

podľa individuálneho učebného plánu;

• v rozsahu podľa odporúčania zariadenia poradenstva a prevencie pre žiakov so špecifickými

výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho

programu alebo ktorí sú žiakmi so všeobecným intelektovým nadaním;

• v rozsahu podľa rozhodnutia riaditeľa školy, ministra školstva alebo inej oprávnenej osoby

v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu pre všetkých žiakov;

• v rozsahu nevyhnutne potrebnom, najviac však 1 mesiac, z dôvodu havárie v budove školy

alebo rekonštrukcie budovy školy.

IVX. Vyučovací jazyk

Výchova a vzdelávanie podľa tohto predmetu sa uskutočňuje v slovenskom jazyku.

Osobitosti výchovy a vzdelávania cudzincov

 

Deťom cudzincov, ktoré sa vzdelávajú v základných školách s vyučovacím jazykom slovenským sa

zabezpečuje na odstránenie jazykovej bariéry jazykový kurz štátneho jazyka. Počas ich

adaptačného obdobia v čase osvojovania si vyučovacieho jazyka sa pri ich hodnotení a klasifikácii

odporúča postupovať podľa zákona a metodického pokynu na hodnotenie žiakov základnej školy.

 

XVI. Tematické okruhy predmetov v jednotlivých ročníkoch - priority

 

Ciele a priority vzdelávania v predmetoch

Charakteristika výstupov

1. Žiaci si musia osvojiť správne návyky správania sa v triede, v školskom klube, v školskej jedálni, v šatniach a na chodbách. Treba im vštepovať zásady školského poriadku. Veľký dôraz budeme hneď od začiatku klásť na vytvorenie dobrého kolektívu v triede. Realizácia:   Budeme sa snažiť o to, aby sa žiaci naučili správne návyky kladenia otázok, prihlasovania sa o slovo, základné pravidla správania sa v triede a škole a pod. 2.Dôraz kladieme na bezpečnosť žiakov na cestách, ale aj v budove školy a v okolí. Naučiť žiakov správnu cestu do školy a späť.   Realizácia :  Kurz bezpečnosť na cestách a vyučovanie dopravnej výchovy. Pedagogické stratégie Metódy Výklad Práca v tíme Ciele: naučiť sa komunikovať naučiť sa čítať a písať vedieť počítať v danom obore postupné budovanie priestorovej predstavivosti získavať vzťah k prírode chrániť svoje zdravie a zdravie iných uvedomenie si príslušnosti k svojmu národu a k európskemu spoločenstvu Hodnotenie  a klasifikácia: Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní zo všetkých predmetov okrem etickej výchovy a náboženskej výchovy. Klasifikácia a hodnotenie je v súlade s klasifikačným poriadkom školy a platnou legislatívnou. Veľký dôraz kladieme na formatívne hodnotenie.

TRI KROKY NA CESTE K INKLUZÍVNEMU VZDELÁVANIU

(inšpirované Indexom inklúzie, 2002)

1. vytváranie inkluzívnej kultúry

 

nové vyjadrovanie (lebo slová vytvárajú realitu), prestať diferencovať deti na základe zdravotného znevýhodnenia, zmena v komunikácii školy a rodiny – v popredí nemá byť otázka týkajúca sa predpokladov dieťaťa pre dochádzku do bežnej školy, ale pedagogický, organizačný a kultúrny potenciál školy

2. etablovanie inkluzívnych štruktúr

 

vytvorenie inkluzívneho prostredia (dobré vzťahy, podporná komunikácia  personálu školy, hodnoty a vízia školy, intenzívne a tímové formy pomoci, otváranie sa rodičom a komunite)

3. vytvorenie inkluzívnych modelov vzdelávania

ktoré sú orientované na osobné kompetencie pre budúcnosť (vedieť, robiť, byť, žiť spolu čiže spolupracovať),vyučovanie, ktoré nevyčleňuje, neoddeľuje (treba postupne viesť od vyčleňovania a vytvárania špeciálnych skupín k spoločnému učeniu),

ponúkať individuálnu podporu, ktorá sleduje individuálne vývinové (nie učebné ciele) podporuje potenciály a posilňuje.